Je 17.augusta a ja mám narodeniny.Strašne sa teším.Ako darček som dostala víkendový pobyt v Tatrách.Sme na ceste tam.Je 12:50 a mi cestujeme už dobrú hodinku, keďže bývame na opačnej strane Slovenska než sú Tatry.Lahla som si na zadné sedačky lebo som celkom unavená.
Cez okno oproti mne pozorujem oblaky a autá, ktoré míňame jedno za druhým.Hrá príjemná hudba a mne sa začínajú zatvárať oči, keď zrazu...zacítim silný náraz.Po pár minutách možno hodinách, ja neviem...sa začnem preberať a prvé čo ma zaskočí je pohľad na môjho otca, ktorý má zakrvavenú tvár a vyzerá že je v bezvedomí.Keď sa posadím zaskočí ma ďalšia vec, jeho priateľka je čelom opretá o palubovú dosku auta, po ktorej steká krv.Začnem jemne šekpkať až nakoniec kričím aby som jednoho z nich prebudila.
O chvíľku začujem sirény, čo naznačuje že sa k nám rúti polícia so sanitkou.Keď sú už bližšie rohodnem sa nejako otvoriť dvere a dostať sa von.Už sa však začnú ozývať hlasy tak to nechám tak a znova snažím sa prebudiť otca s jeho priateľkou.Ozvù sa výstreli a hlasy utíchnu.Obzrela by som sa cez zadné okno čo sa deje lenže je tak popraskané a špinavé, že nedovidím ani na pár metrov nie to ešte na nich.
Podľa toho ako sú všetky okná špinavé usudzujem, že sme sa nejaký ten čas kotuľali. Zrazu začujem jemné nádychy a obratim sa na otca.Začne kašľať a pochviľke otvorí oči.Je jemne v šoku ale vyzerá, že začína chápať čo sa stalo.Aspoň niekto v tomto aute.
,,Oci!Oci!Počuješ ma?"snažím sa mu prihovárať.
Otočí sa na mňa a hrnú sa mu slzy do očí ,,Čo som to urobil?!"
Pozriem sa na ňho výrazom, že čo to hovoríš?
