Nemusia všetkému rozumieť

~1~

Po škole som išiel hneď kúpiť kvety. Sedmokrásky. Tie si mala najradšej. Dnes je dosť zamračené, možno bude zas snežiť, no ktovie. O desať minút som prišiel na jedno z najhorších miest. Aspoň pre mňa. Tým miestom je cintorín. Postavil som pred jej hrob. Položil som naň kvety a zapálil sviečku. Sadol som si na lavičku, čo je hneď pri hrobe.

,,Stále sa pýtam, prečo si mi to urobila, prečo si ma nechala samého v tomto posratom svete plného hrozných ľudí? No, na to mi už asi neodpovieš. Povedal som si, že už k sebe nepustím nikoho. Preto sa skoro s nikým nerozprávam. Nerobím sa nemým, ale nemám sa prečo zhovárať s tými tupcami. Keby si tu bola, bolo by všetko omnoho lepšie,'' potom som to už nevydržal a rozplakal som sa nad jej hrobom.

Po piatich minútach som sa pozviechal a odišiel. Plač mi nepomôže. Ešte som nešiel domov. Išiel som na naše miesto. Na jednu lavičku blízko starého stromu. Odtiaľ dosť vidno na mesto. S Emmou sme tu chodili stále. Každý deň. Sadol som si na tu lavičku a pozeral. Ešte stále sú tu naše iniciály. Vyrezali sme ich po roku. Deň predtým, než sa to stalo.

*flashback*

,,Ahoj. Ideme na naše miesto?" opýtal som sa jej. Dnes vyzerala úžasne. Hnedé vlasy jej padali na plecia.

,,Jasné, veď kam by sme išli?"

,,Tak poďme."

,,Sadni si, niečo pre teba mám."

,,Čo?"

,,To je prekvapenie," z vrecka som vytiahol čiernu škatuľku a dal som jej ju do ruky. Opatrne ju otvorila. Dal som jej strieborný náramok s našimi iniciálami.

,,Je krásny."

,,Vieš, keď to už bude ten rok..." nedokončil som to lebo sa na mňa vrhla. Zmocnila sa mojich pier.

,,Ďakujem. Nevieš čo to pre mňa znamená."

          Vtedy bolo všetko ideálne...

*end of flashback*

Na toto miesto mám príliš veľa spomienok a stále bolia. Akoby to bolo len včera a pri tom už prešlo toľko času.

Už je dosť neskoro a ja začínam byť hladný, asi si objednám pizzu. Ak sa pýtate, kde vezmem peniaze, chodím do práce, na brigádu.  Ako som hovoril sused má tetovacie štúdio a prijal ma, takže mu pomáham.  Ešte chodím niekedy spievať do klubov, tým si tiež niečo zarobím. A taktiež mi pomáha otec.

Domov som prišiel niečo pred šiestou. Privítala ma moja mačka Battie. Niekedy si myslím, že ma nenávidí, ale je jediná koho tu mám. Dala mi ju Emma. Na moje narodeniny.

Tak som si teda objednal tú pizzu. Nechce sa mi variť. Áno, viem variť. Ak by ste bývali skoro dva roky sami, tak aj vy by ste sa naučili variť. Nemôžem sa predsa stále stravovať jedlom, čo si objednám.
Prišla do desiatich minút, to bol nový rekord. Zaplatil som a pustil sa do jedla. Bol som nesmierne hladný. Zjedol som ju na jedno posedenie. Dal som granule aj Battie, nebude predsa hladná.

Nachystal som sa do pekelného miesta, známe pod názvom škola. Ako to tam nemám rád. A hlavne ten kolektív. Niektorí chalani mali skoro každú babu v posteli, česť výnimkám. Baby vás zvádzajú na každom rohu. Aj mňa. Už mi to lezie na nervy. Mali by vedieť, že o ne nestojím. Dal som im to dosť najavo. 

Zapol som si televízor, nemám čo iné robiť. Dávajú staré časti Priateľov. Môžem si vybrať. Buď nejakú klišé telenovelu alebo priateľov. Vyberám si druhú možnosť. Zajtra konečne do roboty k susedovi. Do klubov chodím, len keď ma zavolajú. A to je len výnimočne.

O ôsmej som to vypol. Už sa mi nechce pozerať televízor. Išiel som sa teda umyť, osprchoval som sa, prezliekol, umyl zuby a išiel do postele. Premáha ma únava. Dnes bol hrozný deň. Nech sa to už všetko skončí...

»»»»»»»»»»»»»»

Zdrastvujteeee :D nová kapitola je na svete :D je dosť krátka ale dúfam, že to nevadiiii. 

A ospravedlňujem sa za chyby. :)

Užívajte praaaazdniny :* tak zatiaľ pa pa :*