* Z pohľadu Caitlin *
Ráno som sa zobudila, otvorila oči, ale nespoznávala som to tu. Začala som sa obzerať okolo seba ale stále nič. Zrazu ku mne prišiel nejaký muž.,,Slečna Owneale, ste na ošetrovni a ja som lekár."
,,Aha...a rada by som vedela, že prečo som tu." odpovedala som pokojne.
,,Mali ste menšie zranenia a v noci ste odpadla od bolesti, no tak sme vás zobrali s tadiaľ preč a už sa tam ani nevrátite."
,,Aké zranenia, o čom to tu hovoríte a akože odtiaľ preč a že sa tam nevrátim...ale odkiaľ ?!" spýtala som sa prekvapene.
,,No ďaľší dôvod, nič si nepamätáte."
,,Ale tak mi to pripomente." zakričala som naňho. ,,Utrpeli ste zranenia brucha a trochu aj vnútorností a nevrátite sa do cely k Bieberovi." A vtedy mi to došlo, ten Bieber ma dokopal a potom som videla už len tmu. Ale ja nechcem ísť od neho preč. Viem, že to vyznie šialene, no on je tak dokonale krásny a on určite nieje taký zlý, ako sa zdá. Vo vnútri je určite milý a dobrý, len ho treba lepšie spoznať a hlavne ho neprovokovať. Ale to sa nestane, keď ma preložia a ja nechcem, aby ma preložili... ,,A prečo ma vlastne chcete preložiť ??"
,,Aby sa to neopakovalo slečna." usmial sa na mňa tým jeho slizkým úsmevom. Ani si nechcem predstaviť, ako ma včera ošetroval...fuj nad čím to ja teraz premýšľam.
,,A keď vám poviem, že ja nechcem ísť s tadiaľ preč." ,,Keď chcete zomrieť." mykol plecom. ,,Prečo by som mala zomrieť ?" už som vybuchla hnevom. ,,Keď vás zase zbije, tak je už veľmi malá pravdepodobnosť, že to prežijete."
,,Už ma nezbije." povedala som presvedčivo. ,,No tak to som veľmi zvedavý, pretože to je BIEBER a on sa bije stále." ,,No však sa mu nečudujem, keď ho stále niekto vyprovokuje." ,,Aj vy ste ho vyprovokovala ?" ,,Áno." ,,A môžem vedieť prečo ?" slizky sa opýtal. ,,Nie." odmerane som odpovedala. ,,No tak nie, ideme vás teda dať naspäť k Bieberovi, keď tam tak veľmi chcete ísť." ,,Dobre " povedala som a išlo sa. Po ceste ma držali strážcovia, ako keby som chcela utiecť. Viem, že teraz by som neutiekla, keď tak potom utiecť s Bieberom. Chcem ho..on je taký úžastný. Aj napriek tomu, že ma zbil, mu to odpustím a začneme od znovu.
Keď sme prišli, strážnik otvoril celu a ja som vošla dnu. ,,Slečna Owneale, budeme vás musieť preložiť." oznámil mi ďaľší strážnik. ,,A prečo?" hrala som sa na blbú. ,,Ale prosím vás, nehrajte sa na blbú." ,,Ja sa nehrám na blbú, ja len naozaj nechápem, že prečo ? Čo sa stalo?" zase som zaklamala. ,,Tuto pán Bieber vás zbil a ublížil vám na zdraví." vysvetloval mi.
,,Už chápete ??". ,,Ou, hej chápem, ale ja zato nevidím dôvod, prečo by ste ma mali preložiť. Mne je tu dobre." ,,Vy nechcete, any sme vás preložili ?" ,,Nie." odpovedala som priam okamžite. ,,Ale tak potom vám je jedno, že vás zbil?" pýtal sa ma stále a ja už som proste chcela, aby vypadol a nechal ma tu. ,,Noo viem, že sa to už nezopakuje." usmiala som sa. ,,Tak ale potom pán Bieber bude musieť ísť na samotku." stále musel vymýšľať nejaké spôsoby, ako nás rozdeliť. Chuj. ,,Prosím vás, ja žijem, neublížil mi až tak veľmi, takže nemusí nikam chodiť, a rada by som sa s ním porozprávala, už o samote." Celý čas, ako som sa s ním rozprávala, Justin sedel na posteli a pozoroval ma. ,,No ale zase vám ublíži." povedal dotieravo. ,,Už sa to nezopakuje." konečne sa do toho zapojil aj Justin a pomohol mi. Že mu to aj došlo. ,,No dobre teda, tak nebudem už rušiť, ale ešte raz sa to zopakuje a viete čo..." ,,Áno." odpovedali sme zborovo. ,,Dobre." dopovedal, zamkol mreže a odišiel.
,,Prečo si ma obránila ?" spýtal sa šeptom Justin. ,,Ja...
* Z pohľadu Justina *
Ja som s toho dievčaťa úplne mimo. Najprv je drzá a potom dobre že neprosí na kolenách, aby tu somnou mohla zostať a ešte ma aj obraňuje. Asi ju priťahujem...veď ako každé iné dievča. Veď som predsa Bieber.
Prečo si ma obránila ?" spýtal som sa šeptom. Ja.... neviem...nechcem ísť ku nejakému starému, nadržanému vrahovy." jemne sa usmiala, aby odľahčila náladu.
,,A kto povedal, že ja nie som mladý, nadržaný vrah ?" spýtal som sa zase ja. ,,No ja nehovorím, že niesi, ale ty si kurevsky sexy vrah." dopovedala a hryzla si do pery. ,,Shawty, takže ja ťa priťahujem ?" ,,A ako strašne." povedala nadržane. Začal som byť strašne nadržaný. ,,A chceš ma ?" zašepkal som jej do ucha.
Tak ďaľšia časť na svete. Keď chcete ďaľšiu, tak tu musia byť 2 komenty a 3 votes, inak nebude :))))
* Sofi
ČTEŠ
Be free :$
FanfictionDvaja väzni....rovnaký osud.....sú zlý. Zažili totiž v detstve veci, aké len tak hocikto nezažije. Dokážu aj napriek tomu nemilosrdní vrahovia milovať ??