Štyry Živle

1.

Prečo musím isť do tej prekliatej školy?! Spýtala som sa otca a mami pri raňajkách. Mersedes prosím nehnevaj ma. Ale mami... nič nehovor prerušil ma otec prísne musíš sa to naučiť ovládať je nám jedno či tam chceš alebo nechceš isť povedal otec a buchol do stola. Dobre vyhraliste povedala som, odsunala som si stoličku a bežala do svojej izby. Otvorila som skriňu zobrala kufor a začala som do neho všetko moje oblečenie od nervou hádzať. V mysli som si hovorila či je to fakt také súrne. Dobre viem že keď som bola malá som to až tak ovládať nevedela ale učím sa to síce pomaly ale učím. Draronenská škola je vyslovene pre živly.
***
Na dvere niekto zaklopal. Ďalej!! Zakryčala som nahnevane. Do izby vošla mama. Otočila som sa. Prosím ťa prestaň byť urazená. Niesom urazená! povedala som a prekrížila som si ruky cez prsia. Počuj sama vieš že tam musíš isť. Mlčala som. Mama zrazu pozrela na kufor a chytila ma za plece, dobre si sa rozhodla. Mohla by si odísť povedala som. Mama otvorila dvere a za sebou ich zabuchla. Lahla som si do postele, bola som s toho všetkého unavená.
***
Zrazu som sa zobudila na úplne inej posteli. Ľutovala som že som zaspala. Začala som sa báť. Nerozumela som čo sa tu deje. Po pravde vedieť som to ani nechcela. Pomaly som sa prechádzala po chodbe, a všímala som si drahé obrazy. Boli na nich ukázaný najvetší borci. Zrazu sa otvorily veľké drevené dvere. Prvè čo som si všimla keď som prišla do miestnosti bol veľký mramorový stôl. Zrazu som uvidela len veľkú sochu ktorá v ruke držala mapu. Zobrala som ju a išla podla nej.
***
Zrazu som sa ocitla vo velikánskej miesnosti so stolom a asi desiatimy stoličkamy. Na jednej stoličke sedela vysoká pani. Mala asi okolo 40. Jej dlhé vlasi zakrívali skoro celú tvár. Vyzerala veľmi čudne. Mala červeno, modro,zeleno,sivé oči. Zrazu sa za ňou objavily traja silný muži. Chytili ma za ruky a doviedli až k nej. Nevedela som ako mám reágovať. Žena mi pomaly otáčala hlavu. Vyzerá že sa bude učiť rýchlo. Ako to? Spýtala som sa. Oooo pardón ja som Elizabeth Čmozoská. Povedala a dala mi jej kartičku. Ďakujem neprosím povedala som. Jasné!!! Už to mám, určite musíš byť hladna.
***
Nastúpily sme do výťahu a odviesli sme sa najvišie. Pani so silákmi pomaly kračali k dveram. Dvere boli zrazu otvorené a vnich nič iné iba krása. "Nech sa páči" povedal jeden s mužou a odsunul mi stoličku. Sadla som si. Zrazu k nám prišlo asi päť slušiek, a opýtali sa čo si prosíme.
***
Keď sme dojedli. Išli mi ukázať moju izbu. Bola na treťom poschodí, ktoré malo výhlad na záhradu. "A čo moje veci"? povedala som keď pani odchádzala. Sú v skrini usmiala sa, a ukázala na obrovskú skriňu plnú oblečenia.
***
Nastala večera a ja som som si obula modré štekličky ku krásnym modrím šatom. Zrazu mi zaštrngotal nahrdelník ktorý som dostala od rodičov, prišlo mi ľúto. "To nič" povedala som si smelo za chvílu sa k ním dostanem pomyslela som a si a obula poslednú topanku. Pred izbou ma čakal jeden s mužou. Chytil ma za ruku a viedol do jedálne.
***
Sme v jedálni, všetci nás čakajú a ja si pomaly sadám. Chcela by som ti niekoho predstaviť povedala žena a zapískala. Do miestnosti prišli štyria ludia. Toto je vzduch,oheň,zem a voda budú ťa učiť ovládať štyri živle. Keďže más všetky štyri, budú ťa učiť všetky. Takých ľudí je malo ozval sa muž. "Preto sme si vybrali práve teba" skočil mu do reči ďalší muž. Našťastie prišla slušak a opäť sa spýtala čo si prosíme. Dala som si to isté čo na obed: "šalát s kuracím mäsom prosím". Povedala som jednej zo slušiek a nadýchla som sa. Pomaly som sa začala stavať. Zrazu som padla a upadla do bezvedomia.

Tak toto je pre tùto časť všetko. Na obrázku uvidíte modré šaty v ktorých som šla na večeru.