Weird? Only UNIQUE!

† To ťa vyhodila z domu či čo? †

♡♡♡Hellou peopleee ♡♡♡
Túto časť by som chcela venovať ♥NIGHTWISHlove♥

James

Úplne som zbledol a zabudol som dýchať. Až keď som si uvedomil, že kyslík potrebujem k životu, som sa zhlboka nadýchol a rýchlo zažmurkal očami.

,,Robíš si srandu?" zamračím sa a ona má na tvári vyplašený výraz.

,,Č-čože? N-nie. Prečo by som si mala robiť srandu? A kde to vlastne som? Vysvetlí mi už konečne niekto čo robím v lese? A kto sakra ste?" povie podráždene a ja pretočím očami.

Tá drzosť a výbušnosť jej zostala. Aspoň, že sa nezaprela, keď už si na mňa nespomína. Otočím sa na Lucasa a nahodím vražedný výraz.

,,Utekaj!" poviem a on sa na mňa nechápavo pozrie.

Ja sa po ňom rozbehnem a on až potom pochopí a rozbehne sa preč. Ale moc ďaleko sa nedostal, pretože pri rozbehu prudko trhol nohou, a tak zašmykoval a skončil na zemi. Sadol som si naňho chytil ho pod krk.

,,Zabijem ťa!!!" jačal som on sa snažil brániť.

Keby to nebol môj najlepší kamoš, už dávno by som ho zaškrtil mihnutím oka. Ale to, že je to kretén si myslím stále. Začal naberať červenú farbu, a tak som ho tresol o zem a pustil ho. Postavil som sa a otočil sa na Dark, ktorá nasadila bojový výraz. Dlaňou som si pretrel tvár a druhú ruku som si dal vbok.

,,Dark? Pozri sa na mňa a povedz mi, že si robíš srandu." poviem s prázdnym pohľadom a ona nadvihne jedno obočie.

,,Do riti!" zašepkám a dám ruky vbok.

,,Do riti!" poviem tentoraz hlasnejšie a pretriem si rukami tvár.

,,Do riti!" tentoraz, to ale zakričím a kopnem do stromu.

Vydám sa teda smerom k nášmu domu. Rozrazím dvere a nechám ich otvorené. Vbehnem do izby a začnem sa hrabať v nočnom stolíku. Mobil, mobil, kde sakra...aaa tu je! Odomknem mobil a kliknem na kontakty. Kliknem na Louiho číslo a vytočím ho. Nezdvíha! Do riti! Zruším a vytočím ho ešte raz. Jedno pípnutie, dve pípnutia, tri píp...

,,Áno?" ozve sa z druhej strany.

,,Prosím ťa, prídi sem. Opäť ide o Dark." poviem rozrušene a na druhej strane nastane ticho.

,,Zachvíľu som tam. Vybavím jednu pacientku a vyrážam." povie a zloží.

Mobil si dám do vrecka a vybehnem von. Prídem na to miesto, kde Lucas rozmlátil hlavu Dark. Ešte stále tam mlčky stáli. Obidvaja sa pozreli mojim smerom a ja zastanem a vzdychnem si.

,,Vysvetlí mi už sakra niekto, čo sa tu deje?" ozve sa Dark a ja dvihnem zrak.
,,Tak fajn. Si Lunou tejto smečky vlkolakov a zároveň aj mojou ženou." poviem a premasírujem si spánky.

Pozriem sa na Dark. Má nadvihnuté jedno obočie. Uchechtne sa a prekríži si ruky na prsiach.

,,Robíš si srandu?" povie posmešne, ale keď si všimne môjho vážneho výrazu, tak jej úsmev pohasne.

Ďalej už čakáme mlčky. O pol hodinu už počujem motor auta. Idem teda Louisovi naproti.

,,Tak? Čo sa zase stalo?" spýta sa mierne znudene.

,,Ona si ma nepamätá!" poviem cez zaťaté zuby a on sa zatvári nechápavo.

,,Lucas jej hodil kameň do hlavy a ona si ma nepamätá!" poviem hystericky a on na nič nečaká a okamžite si ju zoberie a zavrie sa s ňou v našom dome.

Ja si sadnem na schody a snažím sa upokojiť. Do bezpečnej vzdialenosti sa vedľa mňa posadí Lucas a tvári sa akoby chcel niečo povedať, ale zatiaľ nič nepovedal.

,,Keby si nebol môj najlepší kamoš, už dávno by si bol na dne jazera." poviem a stále sa dívam pred seba.

,,Pozri...mrzí ma to! Nechcel som jej to hodiť do hlavy jasné?! Ale aspoň máš novú šancu začať s Dark odznova. Bez hádok, bez podrazov, bez nenávistných pohľadov. Ako kamaráti a možno niekedy aj niečo viac. Ber to tak, že teraz si vôbec nepamätá ako to medzi vami bolo. Kámo, ten šuter ti dal novú šancu, tak ju neposer." potľapká ma po pleci a postaví sa na odchod.

,,Máš pravdu. Díki." poviem a vzdychnem si.

Lucas prikývne a mávne mi na pozdrav. Potom odkráča a ja sa zahľadím na vlniacu sa hladinu jazera. Hmmm...možno má Lucas vážne pravdu. Mám novú šancu dokázať jej, že mi na nej záleží. Tedaaa...ehm...chovám k nej určité sympatie. Hh! Chápete nie?! No fajn nechajme to tak. Čo vlastne bude robiť Dark ak si ma vážne nebude pamätať? Zostane so mnou? A spomína si vôbec, že jej vlastný brat je na strane, ktorá ju chce zabiť? Ak ostane so mnou v lese, budem len rád, ale čo ak sa bude pýtať na jej minulosť? To je mám akože povedať, že sme sa nenávideli, a že sa neustále hádame? Ja nechcem o ňu prísť opäť. Bože ja len dúfam, že je to len dočasné, inak ma porazí. Nie sú tam nejak dlho? Či sa mi to len zdá?

,,Ahoj! Načo čakáš? To ťa vyhodila z domu či čo?" ozve sa pri mne ženský hlas a ja sa strhnem.

,,Ahoj Laura! Nie nevyhodile, len..." mám jej povedať pravdu?

,, ...Lucas ju trafil do hlavy kameňom, a tak ju teraz Louis vyšetruje." Laura prikývne a ja rýchlo zmením tému.

,,A ty? Kam ideš?" hneď ako sa to spýtam sa Laura začne ošívať.

,,Ehm...idem za Mirandou. Idem k nej prespať. Pozrieme film, a tak..." zdá sa, že je dosť nervózna.

Ja sa jej ani nečudujem. Iba prikývnem a rozlúčim sa s ňou. Žeby aj Miranda bola...

Nedokončím myšlienku, pretože sa otvoria dvere a z nich výjde Louis. Ja sa rýchlo postavím a nadvihnem obočie.

,,Tak? Bude v poriadku?"