Moje teenegerské obdobie.✔

Chata

,,Uvidíš. Len už poď." nenavidím keď ma niekto napína.
,,Láska?" spýtala som sa ho.
,,Áno? A nepoviem kam ideme."
,,No to som si všimla,že s teba nedostanem ani slovo...no k tomu čo som chcela. Vieš,že nenavidím ak ma niekto napína?" vyznelo to blbo. Hups..
,,Nepoviem kam ideme. A už poďme lebo tam neprídeme ani do zajtra." už som sa radšej ani nevypytovala.
,,Otoč sa." rozkázal mi.
,,Prečo?" spýtala som sa nechápavim pohľadom.
,,Idem ti zaviazať oči." otočila som sa.
,,Myslel som,že budeš protestovať."
,,Nepomohlo by mi to aj tak by si mi ich zaviazal."
,,V tom máš pravdu." začal štartovať auto.
,,Ešte dlho?" spýtala som sa ho. Zdalo sa mi to ako nekonečne.
,,Musíš počkať." nenávidim čakanie.
,,Takže si možem zdriemnuť?"
,,Možeš. Potom ťa zobudím." zaspala som. Citíla som ako ma budí.
,,Láska. Vstávame. Už sme tu."
,,Dáš mi dole tu šatku?" bola som hrozne nedočkavá.
,,Veď počkaj." vytiahol ma z auta a niekde ma ťahal.
,,Na 3. Raz....Dva...Tri." dal mi dole šatku. Čo prvé  ma zabilo to svetlo okolo mňa. Chata?
,,Strávime tu chvíľu. Aby nás nikto nevyrušoval. Iba ty a ja. A večer ťa čaká ešte  jedno prekvapenie. Ale aké nepoviem." vyšla mi slza. Spomenula som si na to čo sa tu udialo.
                 SPOMIENKA
Alex ma zobral na chatu. Večer sme si spravily romantický. Trošku sme čo to popily. Alex ma znásilniť.
,,Alex prosím nerob to." prosila som ho zo slzami v očiach.
,,Ale čo. Prečo by som mal. Nehovor,že už ma nechceš."
,,Choď odo mňa preč." snažila som sa ho odtlačiť ale nedokázala som to bol hrozne silný.
,,Prestaň už konečne vzdorovať a pridaj sa."
,,NIE." strelil mi facku. Začal do mňa kopať, biť ma.
,,Ešte stále mi budeš vzdorovať. Si iba malá kurva. Nič v živote nedokážeš ani si nedokázala. Naletela si každému. Nesom debil aby som si nevšimol,že chrápeš s každím koho stretneš. Si iba malá Štetka." odišiel. Ležala som tam v bolestiach.
           KONIEC SPOMIENKY
Nemám  to miesto rada ale nikto o tom nevedel,že sa mi niečo také stalo. Od vtedy si dávam od chalanov odstup.
,,Deje sa niečo?" všimol si,že mi stiekla slza.
,,Nie nič. Poďme pre tašky." utrela som si slzu a išla som do kufra pre tašky.
,,Vážne sa nič nedeje?" spýtal sa ma znovu.
,,Nie vážne nič." 
Keď sme vošli do chaty. Všetko sa mi vracialo späť,spomienky,bolesť,ten večer ale hlavne jeho slová. Milovala som ho. Predtým na mňa nikdy nezdvihol ani ruku a v ten večer ma dobil k smrti.
Stála som na chodbe a bála sa vojsť ďalej. Je to chata rodičov vždy som ju milovala ale od toho zažitku som ju znenávidela.
,,Chceš tam tak stáť?" vyrušil ma Sebastian. Alex! Neviem či ešte stále ma kľuče. Rozbehla som sa a prebehla celú chatu. Každú jednu izbu. Nie je tu. Odľahlo mi.
,,Povieš mi čo sa tu deje?" spýtal sa ma Sebastian.
,,S tohoto sa asi už nevyvlečiem či?" kýval na znak nie. KURVA. Vynadala som si v hlave. Začal mi zvoniť mobil.
,,Vydrž chvíľu." zbehla som k veciam a vybrala som si telefón.
,,Prosím?" nevšimla som si kto volá.
,,Choď sa pozrieť von dverami." volal mi Alex. Do kelu čo ak je tu?
,,Prečo by som mala?" bála som sa.
,,Neodvrávaj. Nepätáš ako si dopadla naposledy na tej chate?"
,,Si hrozný debil." zložila som. Bála som sa otvoriť dvere.
,,Kto je hrozný debil?" spýtal sa ma Sebastian.
,,Ja....Ja musím ti niečo povedať." bála som sa jeho reakcie.
,,Vysvetlíš mi to?"
,,Sadni si na gauč." sadli sme si na gauč.
,,Ja...Ja pred 2 rokmi sa stalo niečo o čom nikto nevie. Ja som chodila s Alexom a prišli sme na víkend sem na chatu a večer sme si spravily trochu romantícky. Trochu sme sa opily a Alex sa na mňa začal valať a on...on....ma..." nedopovedala som pretože ma prerušil Sebastian.
,,Poď ku mne. Zabijem ho." objala som ho a začala som ďalej rozprávať.
,,A ja som sa bránila a tak ma zmlátil. Začalo to fackami,potom do mňa kopal,hádzal ma o stenu a potom odišiel. Skoro ma zabil a len tak odišiel. Pred tým než sme prišly na túto chatu tak mi ani raz neublížil ale v ten večer ma hrozne zmlátil. Od vtedy som sa neodvážila vojsť do chaty. No a teraz mi volal on,že sa mám ísť pozrieť von dvermi a potom začal vyťahovať tú noc kedy ma tak zmlátil." pri posledných slovách mi zišlo pár sĺz.
,,Nikto okrem teba to nevie,prosím nech to tak ostane." pozrela som sa mu do očí.
,,Prisahám. A bola si otvoriť dvere?" spýtal sa ma.
,,Nie." postavil sa a išiel otvoriť. Sedela som na gauči. Bol tam Alex. Rýchlo som pribehla k Sebastianovi.
,,No,že si sa uráčila vôbec otvoriť."
,,Vypadni." chcel ho vyhnať Sebastian. Alex ho odsotil. Mňa začal niekam ťahať.
,,Pusť ma." protestovala som.
,,Nepamätáš sa na to čo sa to stalo. Možme si to zopakovať." zľakla som sa.
,,Prosím,pusť ma. Spravím hocičo." pri tom ako odhodil Sebastiana tak si buchol hlavu a iba tam ležal. Netušila som čo mu je.
,,Hocičo?" prikývla som.
,,Len ma nechaj pomocť mu." ukázala som na Sebastiana.
,,Ale potom so mnou odídeš a budeš ma  na slovo poslúchať. Jasné." prikývla som. Pustil ma. Ja som sa rozbehla za Sebastianom. Alex išiel za mnou a zamkol dvere. Sebastianovi som priniesla ľaď.
,,Poď si sadnúť." pomohla som mu vsať a dala ho na gauč. Z lokťa mu tiekla krv. Išla som pre obväzy. Alex niečo robil v kuchyni.
,,Čo bude potom?" spýtal sa ma.
,,Ja neviem. Budem musieť robiť všetko čo mi povie a ísť všade tam kde on."
,,Nieje iná možnosť?" spýtal sa ma.
,,Asi nie." odpovedala som mu.
,,Mala si utiecť ja by som si poradil."
,,V žiadnom pripáde. Ešte by ťa tu zabil a čo potom?" neodpovedal.
,,Máš mu ošetriť rany nie z ním kecať." pridal sa Alex.
,,Čo bude potom?" spýtala som sa ho.
,,Budeme žiť niekde mimo tohto mesta ako predtým."
,,Ja nechcem žiť s takým zvieraťom ako si ty. Radšej zomriem." prišiel ku mne a vlepil mi facku. Radšej som už bola ticho.
,,To ho tu chceš iba tak nechať?" spýtala som sa Alexa.
,,Noa." išla som do kuchyne. Kde som Sebastianovi doniesla čistú vodu.
,,Na napi sa." podala som mu vodu. Bože,čo potom? Nechcem ísť s Alexom nikam. Musím niečo vymyslieť. Újsť mu neujdem. Čo budem robiť. Jedinné,že si zo sebou vezmem telefón? Čo mám robiť? Donútim ho tu ešte na noc ostať? A večer zdrhnem? Prášky na spanie asi nemám. Nie asi ja ich určite nemám. Iba debil by si bral na chatu prášky na spanie. Aj keď asi ich začnem nosiť zo sebou. Poraďte mi. V tom niekto zazvonil. Rozbehla som sa k dverám a odomkla ich. Bol to môj ocko.
,,Ďakujem,že si prišiel. Pomôžeš mi?" šepla som.
,,S čím?" opýtal sa ma.
,,Potrebujem vyhodiť Alexa." prikývol. Vyhodil Alexa. Prvé sa pokúsil s ním dohodnúť ale nedal si povedať. Vyhodil ho násilim.
,,Ďakujem,tati." poďakovala som tatkovi po tom čo ho vyhodil.
,,Čo sa tu stalo?" spýtal sa ma.