Chvíľková vášeň

1.

December

"Aaaaach Matúš, strašne sa nudím. Poďme robiť niečo užitočné." povedala som môjmu bratrancovi a pozrela som sa na neho.
"Už len posledná hra, sľubujem," usmial sa na mňa.
Naštvane som sedela na sedačke. Môže byť rád, že konečne môžme byť spolu a v kľude sa porozprávať, ale on stále musí hrať niake hlúpe hry.
Už som sa chcela postaviť a odísť, keď v tom som začula niekoho príjemný hlas.
"Čau Jano, no čo dáme ešte jedno kolo ?" povedal Matúš.
Neviem kto bol ten chalan na druhej strane, ale veľmi sa mi páčil jeho hlas.
"Koľko to budete hrať ?" spýtala som sa Matúša a ako vo vytržení som čakala kedy začujem ten hlas.
"O 20 minút neboj sa Zuzi."
"Koho tam máš Matúš ?" povedal Matúšov spoluhráč.
"Ahoooj ja som Zuzka, Matúšova sesternica a ty si ?" netrpezlivo som čakala na odpoveď.
"Ahoj ja som Jano a tiež bývam v tejto dedine," povedal.
Ani neviem ako a zachviľu mi poslal žiadosť o priateľstvo a volal ma von.
Moja večná odvaha ma obišla a kým som sa rozhodla, že ho chcem vidieť už bolo neskoro.