Nutella Boy [Sk] ÚPRAVA prebieha

61. Pain

,,Nie, nič sa nám nestalo naozaj." Niallov hlas sa rozozvučal po prázdnej nemocničnej miestnosti. ,,Mami prosím ťa.. Dnes už nás pustia domov, naozaj sme v poriadku." Niall sa na mňa otočil a zároveň pretočil očami na náznak prehnanej materskej starostlivosti. ,,Áno Rose je tiež v poriadku aj dieťa, smaozrejme."

Ticho som tam stála a myslím že som sa aj mierne usmievala nad Niallovou snahou odpovedať na všetky Mauriine otázky. Keď položil telefón zúfalo sa na mňa pozrel a ja som sa začala smiať.

,,Byť tebou by som sa nesmial." s úškrnom ma tvári sa presunul ku mne a obmotal si ruky okolo môjho pásu.

,,A to už prečo?"

,,Lebo tvoji rodičia sú u mojej matky tiež kvôli tomu že si nedvíhala telefón, no a keď som ho zdvihol ja, tak moja matka ihneď telefonovala tvojim rodičom." pokračoval a usmial sa. ,,Aj by som si prekrížil ruky na prsia aby to vyzeralo dôveryhodnejšie ale nechce sa mi ich dávať preč z tvojho pásu."

,,Ale-" otočila som sa. ,,Kde mám mobil ?"

Odstúpila som od Nialla a rozhliadla som sa po izbe.

Niallov pohľad:

Jej oči behali po stolíku kde bola igelitka s vecami. Sledoval som ako jej ruky usilovne hľadajú mobil.

,,To... Toto nie." zúfalým hlasom sa otočila ku mne a môj zrak padol na IPhone ktorý bol rozbitý na 3 kusy.
Začal som sa uškŕňať, a čakal som na jej ďalšiu reakciu.

,,On-on nejde zapnúť."

,,No to je čudné..." priblížil som sa k nej a objal som ju zozadu.

,,Ako to myslíš čudné?"

,,No nechápem ako to že nejde zapnúť keď je rozbitý IBA na 3 kusy." vybral som jej IPhone z rúk a prezeral som si ho.

,,Sprostý." plesla ma po dlani v ktorej som držal rozbitý mobil, ktorý mi následne zase spadol a ja som sa začal smiať.

,,Niečo smiešne?" skrčila obočie.

,,Nie." so smiechom som dodal. ,,Teraz keď je rozbitý už na 4 kusy..." začal som a pozrel som na Rose.

,,Možno pôjde zapnúť." dodal som napokon a Rose mi zase venovala svoj karhavý pohľad no napokon sa zasmiala aj ona.

,,Ale teraz vážne." založila si ruky v bok.

,,Veď kúpim ti nový, nemaj strach." objal som ju a ona mňa tiež.

,,Kedy pôjdeme domov?" pozrela na mňa tmavo-orieškovými očami.

,,Dnes ale ešte musím zistiť kedy presne nás hodlajú pustiť." zľahka som ju pobozkal na rameno na ktorom bolo vidieť pár škrabancov. Potom mi kývla na znak súhlasu a začala baliť veci.

Rose:

Niall mi oznámil, že je všetko v poriadku a môžme odísť ihneď. Som rada pretože... tieto nemocničné steny a všetko..

Ani som sa nenazdala a sedím v aute. Niall mi otvára dvere pred našim vytúženým domom, a ja skrčím tvár v bolesti. Hneď si to všimne, a podopiera ma rukami.

,,Rose pozeraj sa na mňa." hovorí potichu keď nemôžem vystúpiť z auta. ,,Čo sa deje ? Odpovedaj."

,,Nič." potichu syknem.

,,To hovor inému." v jeho očiach som mu zbadala strach. ,,Rose prosím komunikuj so mnou." jemne sa mi dotkne líca.

,,Som v poriadku." slabo sa pousmejem. Neveriacky sa na mňa pozrie a premeriava si ma pohľadom. ,,Už ma to prešlo. Naozaj." vydýchnem.

,,Tá bolesť bola spôsobená s dieťaťom?" vystrašene na mňa pozeral.

,,Ale nie." usmejem sa a rozcuchám mu vlasy. ,,Len mojim kolenom veď vieš v akom stave ho mám." poviem a Niall prikývne.

Vie že pred nehodou som na kolene nosila podporný pas, pretože ma bolelo. No, a po autonehode to nebude o nič lepšie.

,,Je to lepšie ?" povie a ja pomaly vystupujem z auta.

,,Mhm." neisto kývnem hlavou na znak súhlasu.

,,Poď natriem ti to. A dám ti aj obväz." položí svoju dlaň do tej mojej. Keď vidí ako sa snažím postaviť, aj napriek mojim bolestiam, pomôže mi. Zoberie ma do náruče na čo samozrejme namietam.

,,Niall ja som ťažká, aj bez toho dieťaťa. Spolu s ním som ešte ťažšia."

,,Ešte slovo a budem ťa nosiť každý deň." zasmeje sa.

Keď však prídeme ku dverám, tak ho sledujem z tejto výšky ako sa snaží zúfalo odomknúť.

,,Asi ti to nepôjde.." smejem sa.

,,Či?"

,,Nerozprávaš sa so mnou ?" ťukám ho do pleca.

,,Ale rozprávam Rose to vieš že vždy sa s tebou rozprávam. Len nedokážem robiť dve veci naraz."

,,To žiadny chlap." šepnem provokatívne. Niall sa zasmeje, no viem že to bol sarkastický smiech.

Opatrne ma položí na posteľ, a ja si ľahnem. Tak mi to tu chýbalo. Hoci, nestrávila som v našom novom dome ani chvíľku.

Niall sa vracia s mastičkou a obväzom v ruke. Posadí sa pomaly vedľa mňa a usmeje sa. Otvára mastičku, a jemne sa dotkne môjho kolena.

,,Nebolí ťa to moc? Nie aby som ti ublížil."

,,Nie neboj sa."

Keď však narába s obväzom, a chce mi ho priložiť na kolenom, jemne myknem nohou.

,,Prosím buď opatrný." šepnem.

Vystrie sa, a pozrie sa mi do očí s tými svojimi nádherne modrými.

,,Neboj sa. Neublížim ti." povie a obväz prikladá na boľavé miesto. Naozaj to nebolelo pretože Niall bol sakra opatrný. Potom si ku mne ľahol, pritisol si ma na hruď, a dal si svoj nos do mojich vlasov.

,,Zajtra s tým ale pôjdeš k lekárovi, dobre ?" povie a ja prikýnem.

No keby som vedela, čo ma bude čakať asi by som len tak neprikývla.

___________________

Ahh, ja som strašná. Normálne keď vidím ako pridávam časti tak je mi z toho zle. Neviem čo dodať, prepáčte.
❤️ dúfam že mi tu ešte ostali nejakí čitatelia :(( :))
Xx N Xx