Moje meno je Sofi. Byvam v malej dedine.
Je veľa vecí ktoré ma trápia. Jednou z nich je to, že sa cítim byť iná. Počujem niečo, čo iný nie. Všetko sa to začalo koncom marca 2016. Začala som mať pocit, že ma niekto sleduje. Pocity bezmocnosti a strachu. Po dvoch mesiacoch sa začala registrovať šepkanie. Boli to ženy. Veľa žien. Rozprávali niečo čomu som nerozumela a nerozumiem do teraz. Počula som ich pri normálnych činnostiach. Často pred spánkom. Začala som chodiť ku psychologičke. Vraj o tom nikdy nepočula.
Rozhodla som sa, že vám napíšem príbeh o tom, čo som zažila.
Zobudila som sa na zvonenie budíka. Keď sa pozrieť na mobil ktorý svietil veľmi silno. Odvrátila som zrak a až po pár sekundách sa pozrela naspäť na displej. 06:01 je ten pravý čas vstať a ísť sa pripraviť do školy. Hahaha. Nie?!? Ešte päť minút. Ako vždy. Ľahnem si a zapozerám na strop. Keď si predstavým, čo sa bude dieť v skole je mi zle. Hlboký nádych a výdych. Postavým sa z postele a zoberiem si školskú tašku a mobil. Zastavim sa pri dverách a otočím sa. Slúchadká. Aha. Sprostá. Rýchlo ich zoberiem a idem dole poschodoch. Tašku si hodím na zem. Tak isto aj ostatné veci. Zapnem svetlo v kúpelni a postavím sa pred zrkadlo. Vyzerám naozaj veľmi zle. Naozaj zle. Veľmi zle. Zoberiem zubnú kefku a nagabem na ňu pastu. Potom si vlasy dám do copa. Vojdem do ma minej izby a zobrala si veci na oblečenie. Vezmem si tašku zapnem si slúchadká obujem sa a vyjdem von z domu.
Ahojte. Dúfam, že sa vám prvá časť páči.
YOU ARE READING
The Voices
ParanormalSofi je normálne dievča. Od ostatných ju však deli to, že počuje v hlave hlasy ktoré nikto iný nepočuje. Nevie o tom veľa ľudí. Vie to len pár kamarátok ktoré jej pomáhajú, aby sa nezbláznila. Inšpirované skutočnými událosťami z môjho života.
