I can't go out [SK]

10. kapitola

Kráčali sme ulicami nášho  nočného mesta. Ja a moja crew. Ako za starých čias. Autá okolo nás frčali, akoby ani nebola noc, kedy by mali všetci spať a nedovolili, aby ticho a pokoj prebralo vládu nad týmto čarovným mestom. Šla aj Nicol s čím som ja vôbec nesúhlasila. Namierili sme si to do nášho obľúbeného baru.

,,Tara, vypočuj ma konečne! Ja som tú fotku naozaj nepridala na instagram! Mám dokonca aj alibi!" Ozvala sa do mňa Nikol a potiahla ma dozadu, aby nás ostatní neotravovali.

,,Nechaj to už tak. Už mi to je jedno." Zaklamala som kopajúc do každého predmetu, ktorý sa objavil na chodníku.

,,Aj tak ti to chcem vysvetliť. Tá fotka... To by bolo pod moju úroveň." Nijako sa nedala odradiť. Prekrútila som nad ňou očami.

,,Fajn, ale rýchlo! Chcem sa baviť a nie riešiť hovadiny." Prehodila som arogantne. Vôbec som nemala chuť na Nicolinu spoločnosť. Vošli sme do baru. Bolo plno, ale pre nás sa miesto našlo vždy. Ja aj s Nikou sme sa pobrali k pultu na 'menší' pokec.
Snažila sa mi nahovoriť, že v čase keď bola pridaná tá fotka na net nebola doma. Bola so Sašou v kine, kde nemala wi-fi, a taktiež nemá dáta, čiže ona to nemohla spraviť. Niekto sa jej musel hacknúť na insta, aj keď pravdepodobnosť, že sa niekto hackne práve na jej účet je nízka. Overila som si to u Saši a tá mi to potvrdila. No neverila som im ani slovo... A takým ľuďom, ako je Nika ja neverím, ale nechcem sa s ňou už toľko otravovať. Je mi z nej na vracanie.

,,Fuu... Až mi odľahlo, keď si si ma vypočula." Objala ma. Bitch, do you think that we are friends now?  ,,Musíme si pripiť na naše udobrenie!" Vyzvala ma a ihneď objednala rovno celú fľašu. ,,A nesmieme zabudnúť pripiť ani na môjho Lea!" Žmurkla na mňa. Och. Keby vedela, že ja ho poznám, a že ma balil... Nechám si to však pre seba, aby som mala nejaké to eso v rukáve, keď ma Nicol opäť naštve.

,,Toľko o ňom básniš. Musí byť naozaj úžasný. Dúfam, že ma s ním niekedy zoznámiš.. Ozaj, chodíte spolu?" Falošne som sa usmiala. Viem, že som zaťala do živého.

,,Zatiaľ nie, ale čoskoro budeme!" Prehlásila namosúrene a podala mi fľašu. Tvári sa ako kamoška, ale obidve vieme, ako to v skutočnosti je.

Odpila som si poriadny dúšok a v hrdle ma zaštípalo. Nebolo to však typické pálenie, ale doslova vražedné, ktoré nechcelo prestať ani po zapití množstvom minerálky. Po pár minútach to našťastie prestalo, no nahradil to kašeľ. Už som nemala odvahu piť viac. Nika zatiaľ putovala s fľašou k nášmu boxu. Vybrala som sa za ňou. V hlave sa mi trošku zatočilo, tak som sa rozhodla pre zmenu vzduchu. Vykročila som smerom von z klubu, ale cestu mi zahatali fľaky pred očami. Aby som sa nezosypala na zem, chytila som sa osoby stojacej vedľa mňa. Snažila som sa to nejako predýchať a následne ísť domov. Osoba na mňa iba začudovane pozrela, ale stále mi dovolila podopierať sa o ňu. 

,,Nepôjdem s tebou na vzduch?" Ponúkla mi tá neznáma osoba. Podľa hlasu to bol chalan, ale na viac som nedokázala zaostriť. Prikývla som a nechala sa viesť. Myslím, že gentlemani predsa len ešte nevymreli.
Sadla som si na lavičku. Dotyčný postával hneď vedľa a uprene ma sledoval. Tvár som si zložila do dlaní a potlačila chuť vrieskať uvedomujúc si stálu prítomnosť neznámeho. Hlava mi šla explodovať.

,,Ďakujem." Ozvala som sa. ,,Pokračuj v zábave, ja to už zvládnem." Pousmiala som sa a vstala z lavičky, čo som radšej robiť nemala. Dostala som závrat, tak som si opäť sadla. Moje nervy! To nemôže byť aspoň jeden deň v mojom živote normálny?

,,To vidím, ale netúžim po tom mať ťa na svedomí, takže povedz kde bývaš a ja ťa tam odveziem." Ponúkol mi ruku a dvihol ma z lavičky.

,,Stačí ak ma odprevadíš k môjmu boxu." Pustila som sa jeho ruky. Stále bol pre mňa cudzí.
Predierali sme sa pomedzi ľudí a to tak, že on ma tlačil do ramien snažiac sa dodať mi stabilitu a kráčal takmer nalepený na mne. S neznámeho dôvodu mi to nevadilo.

,,Mimochodom, ako sa voláš?" Začula som pri uchu, keď už sme mali výhľad na môj box a následne ma pustil. Stále však kráčal za mnou.

,,Tara." Povedala som jednoducho, keď už sme boli na mieste a podala som mu ruku. ,,Ďakujem ešte raz." Potriasol mi ňou, no svoje meno nepovedal.

,,Nie je začo." Zamrmlal neprítomne a upaľoval niekam do davu. Podvihla som nad tým obočie.

,,Kto to bol?" Ako prvý sa ozval Jake ukazujúc na voľné miesto vedľa seba.

,,Niekto, kto mi pomohol, keď ste ma nechali samú." Prebodla som ho pohľadom, no prisadla si.

😜😜😜
Túto pesničku milujem :DD