štyri elementy

4. Kapitola - pravda 1/2

Nikol do Roxy strčila zo slovami ,, ty krava šibe ti... nevie plávať! " Nikol pribehla ku kraju bazénu a ponúkla mi ruku na pomoc, aby som sa postavila. Keď už som stála na nohách bola som na ňu fakt naštvaná! Otočila som sa jej smerom aj zo zaťatými rukami a zubami. Ako som k nej išla zo mňa sa začalo pariť a bola som takmer suchá, lenže ja som si to nevšimla. Až kým som nezbadala prekvapivé pohľady upierajúce na mňa. Pozerala som sa nich ešte stále s nahnevaným pohľadom a spýtala som sa ,, čo je !? " nič ... nikto mi neodpovedal. Už som necítila chlad obzrela som si svoje šaty a boli suché. Zľakla som sa toho. Rozbehla som sa preč do najbližšieho lesa ( vlastne tam bol iba jeden :D ) bežala som až dovtedy kým som sa nepotkla o trčiaci koreň stromu. Sadla som si a oprela o strom s vystrašeným výrazom a slzami v očiach. Rukou som si  pritiahla nohy k telu a zaborila hlavu do kolien. ( po 3 min. ) Postavila som sa a vykročila domov. Zastala som pri dverách svojho domu a zamyslela sa či mám vôbec vojsť dnu. ,, Komu by sa chcelo ísť domov, keď zistí že je ako... niaká... čarodejnica.."  (myšlienky) Nakoniec som ale zazvonila. Otvorila mi moja mama, pozdravila som ju a usmiala, ako keby sa nič nestalo. Rýchlim krokom som šla do svojej izby a zamkla dvere. Očami som prebehla po izbe. Dala som na seba pyžamo, splnila hygienu a doslova skočila tvárou do postele. Hneď som zaspala. 

obrázok ako asi vyzerá Sabrinina izba :) ( stena za skriňami je akože modrá OK ? :D)

O mesiac neskôr

S Nikol sme šli po schodoch do školy a kecali. (SUŠ) ,, po škole" ,,Konečne" povedala Nikol s povzdychom. ,,Piatok a ideme domov ?" doplnila som ju s miernim úšklebkom na tvári . ,, Áno." odpovedala. Ja a Nikol sme z triedy vyleteli ako prvé. A hádajte, zasa som narazila do ... Zayna! Nahodila som ten svoj pridrbaný úsmev od ucha k uchu. Zayn mi zamával pred tvárou zo slovami ,,zem volá Sabrinu!" a trošičku sa usmial, ja som to nevnímala. Všímala som si len tie jeho krásne oči. Nikol povedala že si musí odskočiť. Podívala som sa na ňu pohľadom ,,šibe ti nenechávaj ma tu s ním samú!" a ona na mňa mrkla...! Znova som venovala svoj pohľad Zaynovy a po krátkych 10 sekundách ticha som zdvihla ruku na rozlúčku a povedala mu jedno sprosté, ubohé ,,Ahoj." Hneď ako som sa otočila placla som si rukou silno do čela ,,ja - som - debil... " dúfala som že ma nepočul. Nikol ku mne dobehla a povedala mi to samé čo aj ja 0:) Pozrela som sa na ňu s výčitkami. N:,,prečo si to urobila, schválne som odišla a ty sa s ním ani len neporozprávaš ?! Vážne?... " S:,, tak sorry... nemôžem za to, keď som stála pri ňom bola som..." N:,,čo?" S:,,úplne mimo." Skrížila som ruky na hrudníku. Nikol ma objala a povedala s úsmevom ,,to nevadí... nabudúce to možno výde." povzdychla som ,,keby" Pozvala ma na zmrzlinu do neďalekej cukrárne. Samozrejme som súhlasila. V cukrárni sme si objednali zmrzlinový pohár a sadli si do zadného rohu. 

N:,, em... no.."    S:,, čo"     N:,, bojím sa ťa to spýtať... aby si na mňa nebola zasa nahnevaná alebo uraz- "   S:,,prečo by som mala byť nahnevaná?"     N:,,pretože si mi minule hovorila, teda skôr kričala že sa ťa to nemám pýtať alebo ... si mi nič nepovedala, a ak sa rozhodneš sa so mnou nerozprávať vydrží ti to dlho... asi preto!"     S:,,A- ha"    N:,,tak - že mi už povieš čo to tam vtedy bolo?"     S:,,nie"      N:,,preč-"     S:,,pretože to sama neviem... a stejne už je to niak preč, prešlo to ,,naozaj by som sa mala naučiť DOBRE klamať, neviem klamať..."

Ahojte... ďalšia časť je tu!!! ♥  ospravedlňujem sa za chyby ... Príbeh bude napínavejší :D tak určite čítajte ďalej ... Dúfam že sa príbeh páčil a poprosím názor či mám v tomto pokračovať alebo radšej prestať :D  Uvidíme sa pri ďalšej kapitole (vlastne ma neuvidíte ale to je jedno :D ) tak zatiaľ :čauky!!♥  

Taktiež chcem túto kapitolu venovať,, RubyLightRose ,, za pekný komentárik :D ♥♥