the great interview // calum hood

Chapter 22

» „Rozmýšľate niekedy nad vlastnou smrťou?" «

„Ešte raz, kde ideme teraz?" spýtal sa Luke, keď sme zastavili autom pred veľkou budovou a on sa prebudil z krátkeho spánku, ktorý tak veľmi potreboval.

Calum si zívol a natiahol sa. „Do nemocnice. Ideme sa stretnúť s chorými deťmi," povedal.

Ashton si vzdychol a Michael sa jemne zamračil. „Naozaj? To som netušil, mal by som si pozornejšie čítať náš rozpis," vzdychol a potom si prešiel rukou po tvári. „Sakra, toto bude ťažké," zamrmlal.

„Prečo?" spýtala som sa zmätene a Calum sa na mňa smutne zahľadel.

„Onedlho uvidíš," vyhlásil potichu a pokrútil hlavou.

Spoločne sme vystúpili z čierneho auta a pred nemocnicou sme zastali. Bolo tam niekoľko paparazzov a ja som v mysli zahrešila, lebo som vedela, že do večera budem mať na Twitteri ďalšie fotky, kde budú fanúšikovia špekulovať, či s niekým z 5SOS chodím a nezaobíde sa to ani bez poriadnej dávky krutej nenávisti.

„Nasledujte ma, prosím," povedal chlapcom nejaký pracovník a oni prikývli a vybrali sa za ním. Z oboch strán kráčali ich osobní ochrankári a pár dotieravých paparazzov, ktorí im strkali veľké aparáty do tvári, až kým sme nevstúpili do vnútra nemocnice a oni neostali za zavretými dverami a ja som si mohla vydýchnuť.

Niekedy bolo naozaj ťažké, byť v prítomnosti tých ľudí. Vedela som, že to bola ich práca a vedela som, že chalani to museli znášať už pár rokov, každý deň a bolo to desivé.

„Za týmito dverami vás čaká pár detí, veľmi sa na vás tešia, bude to pre nich zážitok na celý život. Chceme im aspoň o trochu vylepšiť ich pobyt tu v nemocnici, možno to bude jedna z posledných radostí ktoré za tento život zažijú," povedal ten pracovník a chalani ticho, vážne prikyvovali.

Potom im otvoril dvere a my sme vstúpili do nažlto namaľovanej miestnosti, kde sedelo asi desať detí. Mohli mať od desať do šestnásť rokov a boli medzi nimi dievčatá i chlapci, všetci vyzerali tak slabo a zraniteľne.

Hneď, ako chalani vstúpili do miestnosti, jedno dievčatko, ktoré mohlo mať asi trinásť, sa prudko postavilo zo stoličky a rozbehlo sa priamo k Lukovi, ktorý bol prvý. Chudými rúčkam ho pevne objala okolo pásu a zaborilo si hlavu do jeho hrude. Luke bol chvíľu prekvapený a nevedel, čo mal robiť, ale potom sa usmial, výraz v tvári mu zmäkol a dievčatko láskyplne objal.

„Ja vás tak veľmi milujem," vzlykala mu do hrude. „Ani si neviete predstaviť, aká som rada, že ste ma prišli pozrieť," hovorila a výrazy ostatných tiež zmäkli a naplnili sa nehou.

„Hej, hej, neplač," hovoril Luke s panikou a nemotorne potľapkal dievča po hlave. Ostatní si zatiaľ posadali na prázdne miesta do kruhu a ja som postávala v rohu miestnosti, až kým ku mne nepodišla zdravotná sestra, na menovke mala napísané Jenn.