Testament of Youth

Alkohol

Hudba hrá najhlasnejšie, ako môže. Všetci sa dotýkajú všade, kde sa len na verejnosti dotýkať dá, nemravnosti všade, kam len oko dohliadne. Mladí ľudia utopení v litroch alkoholu, v žiali, stratenej láske, zo zničenia, že v pondelok začína škola.
       Jedno dievča sedí samo, opustené, s coca-colou, do ktorej jej naliali alkohol. Jej kamarátka si myslela, že na to nepríde, nie je však natoľko hlúpa, aby nezacítila tekutinu zla v presladenej coca-cole. Rukou mala podopretú hlavu, sedela na starom gauči, ktorý páchol všetkým, len nie čistotou. Postavila sa, že ide nájsť kamarátku, s obavami, aby jej niekto nestiahol z pleca kabelku. Už sa jej to tu raz stalo.
        Predierala sa miestnosťou, ľudia do nej šťuchali, omylom, pohltení tancom a omámení hudbou, nevediac, že niečo také vôbec robia. Pod predstavením si, že by mala byť mimo svojej kontroly, jej prišlo zle, nikdy nepochopila alkohol či iné omamné látky, ktoré tak všetci tínedžeri milovali. Bola čistá. Ako obloha. Pred miliónmi rokov.
       Uvidela, ako si dáva do seba ďalší poldecák čírej tekutiny, ktorej obsah alkoholu bol väčší ako jej váha. Bolo jej z toho zle, chcela odísť, chvíľu jej aj bolo jedno, že by ju tam nechala.                      Vedela si dať do úst to svinstvo, môže prísť aj peši domov.
       Priestor dunel, jej krik zanikal, musela ju upozorniť poťukaním.
       „Čo jeee? Daj si, je to úúúplne super, toto som ešte nemala..."
       „Idem domov, Nataly," oznámila jej, hlava jej už šla puknúť. Kluby jej nevadili, ani keď si jej spoločnosť trochu upila, nie však, keď jej spoločníčka bola na mol. Uprostred klubu, kde tancovala s neznámymi chlapmi. Nelákalo ju to. Pravdupovediac, neznášala to.
      „Č-čo? Kam ideš? Neejdeš."
      „Ahoj, Nataly. Ráno mi napíš."  
      Zakývala jej,  usmiala sa, otočila a odkráčala. So sklonenou hlavou, snažiac sa rukami aspoň trochu stlmiť tú hudbu. Otvorila si dvere, zišla po schodoch a za sebou zanechala ten chaos. 

Po veľmi dlhej dobe niečo píšem, takže.. no, snáď to niekoho zaujme. Mini poviedky na seba nadväzovať nebudú, sú to naozaj len moje myšlienky, sny, to, čo sa v mojom živote odohráva.

*príbeh je presunutý z môjho druhého účtu*