Abandoned [SK]

{6}

,,Na tri," povedal Dylan a všetci naraz vrazili do dverí. Nič sa nestalo.
,,Ešte raz. Musíme to dať." Znova nič.
,,Kašli na to, Dylan. Neotvoríme to," vzdal to Jayce a odišiel vedľa. Cat bežala za ním.
,,Šibe ti? Neodchádzaj, zvládneme to."
,,Nie, Cat, pochop, že sme tu zostaneme. Nie je nejaká šanca, že sa stane niečo, čo by nás zachránilo."
,,Poď." Cat ho chytila a za ruku dotiahla naspäť na chodbu.
,,Čo ti to sakra napadlo? Pomôžte mi niekto, rýchlo." Dylan bol čoraz viac nervóznejší. Cat ho nechcela viac naštvať, už ho poznala, a tak sa k nemu pridala.
,,Bože, nič s tým nespravíte," nedal si pokoj Jayce, ktorý sa opieral o stenu neďaleko nich a prekrížil si ruky, ,,tak to nechajte tak a dajte mi vodu."
,,Si sprostý?" Vyletel na neho Dylan. ,,Snažíme sa tu nájsť riešenie, a ty sa zaujímaš o nejakú stupídnu vodu? Čo si o sebe myslíš? Že nám tým nejako pomôžeš?? Zostali sme tu absolútne odrezaní od sveta a ty si z toho nič nerobíš!"
,,Aj tak tu zomrieš, nie je to jedno?" Uškrnul sa Jayce, chcel ho ešte viacej naštvať. Dylanovi vtedy praskli nervy.
,,Ja ho zabijem," otočil sa a vrhol sa naňho. ,,Jediný, z koho tu bude mŕtvola, si ty! Ak by si mal niečo v hlave, tak by si asi niečo urobil pre našu záchranu!" Kričal po ňom. ,,Za všetko aj tak môže Hanna, keby nepreškrne ten nápis, nič by sa nestalo a neboli by sme uväznení na tomto sprostom mieste! Pôjdeš pekne za ňou do pekla!"
,,Hannu do toho neťahaj," odsekol Jayce.
Cat ich sledovala s prižmúrenými očami. Nemala chuť sa nimi zaoberať, tak sa zahľadela na dvere. A tie sa zrazu pohli. Zatriasli sa. Dvakrát za sebou. Dokonca sa jej zdalo, že spoza nich vychádza nejaký zvuk.
Dylan však pokračoval. ,,Vieš čo? Choď aj so svojou Hannou do..."
,,Držte huby!" Zakričala na nich Cat a obaja zrazu stíchli.
Ozval sa zvuk, akoby niekto otočil kľúčom a dvere sa pootvorili na pár centimetrov.
Dylan vstal zo zeme a otvoril ich úplne. Cat sa postavila na špičky, aby videla dnu, no videla iba steny. Boli popísané. Dylan vošiel dnu a Cat už videla na všetko.
Miestnosť bola úplne malá, vyzerala ako dielňa. Nemala okná, svetlo vychádzalo z jednej žiarovky na strope, z ktorého opadávala omietka. Na stole aj zemi sa povaľovali kusy železa a kamene. Na malej skrinke boli úhľadne naukladané spreje všetkých farieb. Chýbal medzi nimi jediný. Červený. Cat chcela podísť bližšie, no v poslednej chvíli si to rozmyslela a zostala stáť na prahu.
Neboli to kamene, čo boli nahádzané na zemi. Boli to kosti. Ľudské, rozdrvené na kúsky. A uprostred miestnosti stál červený sprej.
COME CLOSER.
,,Dylan," vydala zo seba Cat priškrtený zvuk a o krok ustúpila, ,,poď naspäť." Hrôzou ani nedýchala. Jayce stál pri nej. Aj on si už všimol nápis na stene.
No Dylan iba stál pri stole a prezeral si spreje.
,,Dylan," zasyčal naňho Jayce.
Vtedy sa dvere samy od seba zavreli a na chodbe ostala tma. Cat sa ich pokúsila otvoriť, no bezúspešne. Spoza dverí sa ozval krik.
,,Dylan!" Zakričal Jayce. Žiadna odpoveď.
Cat sa naňho z hrôzou pozrela.
Dylan znova zakričal, tentoraz bol jeho krik prevádzaný rôznymi strašnými zvukmi.
Cat sa rozplakala a hodila sa na Jaycea. Zmizla z nej už všetka nádej na prežitie.