Man under the lamp

Pilot

Kde začať
Skúsim sa nadýchnuť
Nejde to
Zabudol som, zabudol som všetko
Teraz ani neviem, či ešte žijem
Nehýbem sa
Moje telo nereaguje, avšak som tu, no neviem dať nič najavo, som uväznený

Okolo mňa je tma
Na rukách cítim okovy
Kto vie, či sú skutočné alebo ma psychika núti ich pocitovo vnímať ?
Otázka znie.... Dočerta ako znie?
Stratil som, všetku ľudskosť
Čo to vlastne znamená? Čo je ľudskosť? Azda som ešte človek? Vari ma niečo nezmenilo na niečo ohavné? Ale čo je to niečo?

Zúfale hľadám akýkoľvek náznak
Lámem si hlavu
Snažím sa spomenúť si
Zľahka
Nikde sa neplaš
Ako sa volám? Kto sú moji rodičia? Ako vyzerajú? Kto vlastne som?

Nevládzem
Telo sa mi nevie pohnúť a vnútro mi kladie nové a nové otázky
Lenže ja neviem kto som
Skrátka, som a nie som

Kým ja sa zaoberám sebou samým, niekto ma možno sleduje a zabáva sa
Nechal ma trápiť sa, necháva ma aj teraz
Je to chlap, čo sa prizerá? Či je prisediaca žena niekde pri nejakom monitore a robí výskum?

Podnet, to slovo sa mi vynorilo
Možno som nepoužiteľný
Nepohnem sa bez nejakého vplyvu
Čo je spúšťač? Zvuk? Obraz? Hmat? Vôňa? Chuť? Slovo?

Vdiaľke, vblízkosti
Čosi zašramotilo
Odkiaľ zaznel zvuk?
Snažím sa rozoznať, márne
Čo to bol za zvuk?
Síra, viem to určite
Bol to zvuk pri potiahnutí zápalky o škatuľku

Mám strach
Čo sa deje? Kde to som?
Spomínam si iba na zopár slov
Vynárajú sa
Tá tma ma začína desiť
Zrazu všetko stíchlo
Ani jeden pocit sa vo mne neprejavil
Necítim, žiadna emócia
Bije mi vôbec srdce? Čo ak takto vyzerá posmrtný život a čakáme len na svoje prebudenie
Otázky bez odpovedí
Dôkaz bez pravdy
Pocit bez srdca

Myšlienky mi vrú v hlavách
Mienky o tomto čudesnom priestore sa zvyšujú
Čo to bolo?
A znova?
Niekde v mojom tele
Bolí to a zároveň upokojuje
Niečo sa pohlo
Dvihla sa mi ruka
Lenže ako viem, že sama?
Možno len necítim hýbateľa

Impulz, časť mňa ho zacítila veľmi dôkladne
Ohol som prst, opatrne som sa dotkol mäkkého povrchu
Dlaň zachvela
Svaly sa prebúdzali k životu
Stlačil som päsť

Čo nastane teraz? Azda sa začnem prebúdzať? Či znova je to niečia hra, aby som uveril v čosi? Odpovede, chcem ich
A chcem ich vlastne či ich potrebujem?
Nie je lepšie žiť v pretvárkach ako v pravde, ktorá nemá uplatnenie bez úplneho pochopenia? Klamstvo nie je zlé, často je to východisková náplasť nezahojených prasklín na povrchu ubolenej podstaty uchopenia pointy

Chodidlo precitlo do kmitavého stavu
Pribudajúcim slovom v mojej mysli sa prebúdza zovnajšok k fungovaniu predošlého poslania
Obe údy sa prebrali na tej istej strane
Nervy, prechádzajúce týmito úsekmi sa riadia vlastným rozumom a zvyšok nehybne nechávajú doznievať svoju odpočinkovú partiu šachu

Moja tvar je ako kus skaly
Vytesali do nej obraz odrazu premenlivosti ľudskej márnivosti a ubolenosti
Nahmatal som si povrch
Chladný a drsný
Ťahy prstami predstavujú umelcovú zodpovednosť prijať fantáziu ako vernú príbuzenskú podobu objektu, ktorého zraniteľnosť je zachytená na najlepšom plátne a uchopená tenkými vláknami na obraze samotnom

Všetko, čo nežije je mŕtve
Je to pocit nevládneho tela sa ďalej posúvať vpred
Moje dotyky po tele ani len necítim
Blúznim
Prechádzam niečím dôverne známym, a predsa mi je to proti srsti
Odcudzilo sa kedysi známe a viac sa neozýva, ba mlčí

Praskanie sa šírilo
Cez stiahnuté žily sa znova prediera stuhnutá krv
Noha je slobodna, vymotala sa zo sľučky zväzujúcej jej predispozíciu
Páčia sa mi dotyky na moju pokožku

Pud, je to jeden zo silných motivátorov, ktorý dokáže zázrak
Len málokto odolá jeho sladkému pokušeniu
Prevláda vo mne jeden typicky, sebazachovanie
Skúsil by som sa postaviť, ale bez trupu a nehybnej chrbtice, nemám šancu
No ak som správne predpokladal, tak po tomto slove by som mal precitnúť v ďalšom bode na tele

Pridlho čakám
Nehybne ako socha
Mám avšak čoraz väčší dojem, že nadomnou niekto stojí a pozoruje ma
Prečo to robí? Pomôž mi

Slová majú prázdny význam
Šíria sa vzduchom, ale ani na jednej strane nečaká žiaden adresát
Zvuk sa stráca v diaľke alebo vôbec nedolieha k žiadnému ušnému laloku

Nadvihlo sa to z ničoho nič
Hrudný kôš sa sám pohol
Prebodáva ma odporná pachuť
Dvíha sa a klesá
Je stlačený a drtí ma zvnútra
Na jedno miesto intenzívnejšie
Dotknem sa prstom
Je to niečo vlhké, tekutina

Jemne sa so zakrvavenym prstom priblížim k čuchovému orgánu
Nezacítil som jej vôňu
Kvapka mi stekala po prste až sa dostala na špičku nosa
Vtedy som sa zhlboka nadýchol

Miesto na tele s krvavou stopou je nezacelené, no neumieram
Možno už nezomriem
Naozaj je to predmiestnosť, brána do posmrtného života
Ako to viem? Ako si môžem byť taký istý?
Verím v to, našepkal mi to inštinkt

Srdce je ako kus ľadu alebo kovu
Nedokáže sa rozhýbať
Pre neho bude treba obrovský úder
Čo ak taký šok nezvládnem a znova sa dostanem do bezpohybového stavu a už sa z neho neprebudím?
Presne ako moja pravá strana tela a rovnako tvár

Dotklo sa ma niečo
Nebol som to ja a nemôžem sa ani rozhliadnúť
Oči mám zlepené
Zacítil som prenikavú vôňu
Jed
To bol plán od začiatku
Dostal som nádej a teraz ma slepá viera dorazí

Vpichnutie do žily so mnou zatriaslo
Bodlo ma to, vtísla sa mi látka do obehu
Prechádza celým obvodom, niečo hľadá
To niečo bolo miesto, z ktorého pochádza krvavá kaluž
Začalo ma to tam poriadne svrbieť a páliť
Prenikavá bolesť, stiahlo sa mi každé tkanivo, bolestné kŕče
Zastonal by som, ale nejde to

Zhora na mňa čosi prichádzalo
Spomalene sa to približovalo
Dotklo sa mi to očných viečok a oni sa podvolili
Maličkosť žiariaca nadomnou mi znovu privodila zrak
Jediný svetelný bod v temnote
Keď sa cez to všetko dostal jeden dostanú sa aj ďalšie

Priestor sa začal rozpínať a vykresľovali sa mohutné obrysy doteraz zahalených objektov
Nebolo to jediné, čo začalo byť tým čo kedysi
Bolesť, vrátila sa v takom návale, že som nepolapil dych

Moja dlaň je poškodená
Druhá prechádza po povrchu a nahmatala fragmenty skla
Snažím sa pootočiť hlavu
Je ako prilepená, no všimol som si nehodu
Som za ňu zodpovedny? Či som nevinná obeť?

Nadomnou bliká svetlo z lampy
Je ohnutá, sklo explodovalo a v žiarovke to iskrí
Začul som kroky
Dobehol ku mne človek a nahol sa k mojej tvárí
Dotýkal sa jej a niečo hľadal
Nemohol som spraviť nič

Pribehli ďalši a zacítil som manipuláciu s mojou telesnou schránkou
Položili ma na niečo mäkké
Hovorili na mňa, ale ja nič nepočujem
Rozoznával som profily, črty
Nespoznávam nikoho
A spoznal by som? Čo ak som nastúpil do vožna, z ktorého už nie je žiadna šanca vystúpiť?

Dotýkali sa ma, obtierali sa okolo miesta kde som krvácal
Snažia sa zastaviť ďalší príval už aj tak dosť preliatej krvi
Umieram, strach vo mne lomcuje
Panikárim, kričal by som

Náhli šok
Silný a zdrvujúci úder
Nátlak v mojej hlave
Každý pohyb krvi v cievach som zacítil
Explózia a bolesť
Krv sa valila cez nosné dierky
Rozlievala sa ako pot po mojej tvári
Zaplavila ma
Prišlo to ako záblesk
Nadskočilo mi telo
A potom tlkot môjho srdca zachvel telom ako posledná melódia

Koniec.