Život (ne)normálneho otaku

1. deň

"Nemôžeš byť stále za tým počítačom!" začala po mne kričať mama.

"Prečo by som nemohol?" 

"A presne pre tento prítup nemáš žiadnych kamarátov a šetci si o tebe mysli, že si čudák. Mal by si sa začať baliť. Zajtra už odchádzaš. Prídem o chvílu a ak ťa uvidím, že si ešte stále na to počítači a nie si pobalený, prisahám, že odpojím WiFi!" Aby ukázala, že to myslí vážne podišla k routeru a pozrela na mňa s tým pohladom 6: "som tvoja matka, viem čo je pre teba dobré". 

"Už idem," povedal som, postavil sa zo stoličky, schmatol cestovnú tašku a začal s balením. 

"Dobre, tak o chviľu som späť." 

Ako ja toto nenávidím. Konečne si idem po brigáde kuknúť nový diel Orange a ona na mňa začne húkať. No čo už. Aj tak si toho neberem veľa. 6 tričiek, dvoje tepláky, 4 rifle, notebook, nabíjačky, sluchátka na gamblenie, na anime a hudbu a samozrejme mangu. Všetku, ktorú mám doma. No dobre asi predsa len budem potrebovať aj pár krabíc na tú mangu a ešte pár komixov od DC. 

Po 10 minútach balenia mi zapípal mobil. Písala mi Chiaki. Bola to kamoška z jednej anime stránky a taktiež jediný človek s ktorým som sa dokázal normálne baviť aj viac ako len 5 minút. Chiaki je však len jej preyývka, skutočné meno mi povedať nechcela. Neviem skadiaľ je, na akú strednú ide. Ale viem, že má 15, čierne vlasy a zelené oči. A, samozrejme, má také isté záujmy ako ja. A pri tom ona vie o mne úplne všetko. A, keď hovotím úplne, myslím ÚPLNE!

Chiaki: No, čo? Tešíš sa na zajtra? Prvý deň strednej :D
Alex: Jupiii. *celý horí túžbou stretnúť nových ľudí* 
Chiaki: *čumí na obrazovku a nie je si istá, či to vážne napísal alebo sa jej len sníva*
Alex: *asi o ňom nevie úplne všetko* 
Chiaki: *ako to myslí?*
Alex: *nenávidí stretávanie s novými ľudmi* *a výborne klame*
Chiaki: ばか
(p.a. ばか = baka = idiot)
Alex: A ty čo? Tešíš sa do nemenovanej školy?
Chiaki: Jasné .-.
Alex: A prečo mi nepovieš na akú strednú to ideš?
Chiaki: Lebo ty si schopný za mnou dojsť :D
Alex: To by som nikdy neurobil! *cíti sa byť urazený, pretože mu Chiaki-chan neverí*
Chiaki: Jasné,že ti verím, len nechcem aby si to vedel. Teda aspoň zatiaľ nie.
Alex: A meno mi povieš?
Chiaki: Kedy máš narodeniny?
Alex: Za 4 dni. Nande?... Počkať prečo zahováraš? -.-
Chiaki: Ja nezahováram. Na narodeniny ti poviem ako sa volám ^^ Teda ak si to u mňa dovtedy nedokašleš.
Alex: Neverím po roku a pol nepoznania tvojho mena sa ho na svoje 16 narodeniny dozviem? °·° Asi nezaspím.
Chiaki: No kľud, okj? Musím sa ísť baliť. Večer ešte popíšeme. Bye-bye.
Alex: Dovidenia.

V izbe plnej káblov, monitorov (presne 4), notebookov, anime plakátov, poličiek plných anime postavičkami a mangou, som stál ešte asi 5 minút, kým som sa zase dal do balenia.
Ešte v ten večer
Ležanie na postely, čítanie mangy a rozmýšlanie nad tým, aké anime si pozriem- takto vyzerá môj každonedeľný večerný rituál. Dnes to však iné. Ešte stále som sa balil. Poznáte taký ten pocit, keď nájde nejakú vec s ktorou je spojená určitá časť vášho ja, a tak sa s tou vecou hráte? U mňa to bola manga, takže som si skôr čítal ako sa s tým hral, ale chápeme sa.
Určitý typ mangy som nehal doma. Ehm... Asi všetci vieme o čo ide, tak to tu nejdem rozpisovať.
Chcelo by to po toľkej práci chvíľku anime. Takže čo si pozriem? Hmmm... Chcem asi niečo trošku creepy a zo školského prostedia, aby som zistil,  čo nerobiť na strednej. Prvé, čo ma napadlo bolo Corse Party alebo Another. Obidve som videl, ale prečo nie? Pozriem si obidve? Áno.

Alex: Dneska idem pozerať Corse Party a Another. Aké plány má Chiaki-chan?
Chiaki: Asi si znovu pozrem Shingeki na Kyojin a ak mi výjde čas, tak skuknem Kamisama Hajimemashita ^^
Alex: To ti schvalujem ^×^
Chiaki: A čo napríklad by si mi ty neschvalil?
Alex: Niečo veľmi úchylné o čom by si mi zas dopodrobna písala jak minule. -.-
Chiaki: Čo je na tom zlé?
Alex: To, že mňa anime s yaoi hentai podtóm nebere. Asi to bude tým, že nie som baba.
(p.a. ak sa medzi čitateľmi zjaví nejaký chalan otaku, ktorý má rád niečo takéhoto typu, tak sa ospravedlňujem. aj keď myslím, že je to nepravdepodobné ^-^)
Chiaki: Ale Chiaki-chan vie, že niekde v hĺbke duše sa ti to aspoň trošku páčilo. ^·^
Alex: Nie... Ani trochu... Ani v tej najhlbšej hĺbke všetkých mojích duševných hlbín.
Chiaki: Si zlý. ばか!
Alex: Teraz si Chiaki určite pripravuje nože, ktorými ma príde večer zarezať :D
Chiaki: *moc lenivá* *moc práce*
Alex: Ja idem pozerať. Keď tak sa potom ozvem. A ak nie, tak už spím.
Chiaki: Dooobre. Tak zatiaľ oyasumi.
Alex: Oyasumi ^·^

"Alex?" z dola sa ozval Emilov hlas. Emil je týpek, ktorý chodí s mojou mamkou. Je v pohode a rozumieme si. To bude asi tým, že programuje hry a kvôli tomu chodí aj na dlho do zhahraničia. Často s mamou. Ak si myslíte, že v tedy sa tu rozprúdi nejaký riadny bordel- ste na omyle. Ja si v tedy v klude pozerám anime a často aj niekoľko dní po sebe. Ak je to náhodou cez školu, tak vždy, keď sa mamka vráti mi napíše ospravedlnenku a nerieši. Úžasná.
"Prosím?"
"Môžeš prísť dole prosím?"
"Hneď som tam."
Zišiel som po naších točitých schodoch, prebehol cez halu a rovno do kuchyne. Keď som tam vletel, naskytol sa mi pohľad na mamu, ktorá s Emilom sedela pre stole a vystresovane sa na mňa pozrela. Emil sa na mňa pozrel a začal: "Sadni si."
Samozrejme som poslúchol. "Čo sa deje?"
"No," začala mama nesmelo "zajtra už ideš na strednú a budeš bývat na intráku, tak sme si z Emilom povedali, že je najvyšší čas porozprávať sa o ... No... Ehm... Veď vieš" Tento rozhovor len začal a musí skončiť čo najrýchlejšie.
"Mne to netreba vysvetľovať," prehlásil som, no hneď som to oľutoval.
"Čo?! Veď máš len 15. A sám si hovoril, že o teba baby nemajú záujem. Dúfam, že neostala tehotná a obaja sa to snažíte utajiť!" vyhŕkol rýchlosťou blesku Emil.
"Tak som to nemyslel," povedal som a dal si roadny facepalm. "Proste ma o tom nemusíte poučovať, všetko mám prečítané a neplánujem tieto skúsenosti, tak skoro využiť. Za prvé je minimalistická šanca, že by to so mnou nejaká chcela a za druhé ja som nad tým ešte ani poriadne nerozmýsľal. Preboha, veď mám len 15!"
Zrazu sme sa všetci začali smiať. Sme tak trošku rodinka psychopatov. Ale ja to tak mám rád.
Tak idem pozerať. Zajtra ma čaká "zoznamovací" deň. Tak to nazvala mamka. Ale ja nechcem... Popravde? Nemám moc rád veľké skupiny ľudí a už vôbec nie, ak si mám pamätať ich mená.  S takouto depresívnou myšlienkou som nakoniec po dopozeraní celého Corse Party zaspal.