My Stupid Heart (Sk) Pokračovanie Losing the Friend

20.Stále zamilovaný 2

Pohľad Tini

Už asi pol hodinu sedíme na motorku a pozeráme na nočné mesto. Nikto nič nepovedal, sedíme len v objatí. Je to krásna chvíľka. Na toto do smrti nezabudnem.

Cítim sa presne ako po prvej puse. Potrebu ho stále držať v objatí.
Jorge:,,Tini?!"
Vyslovil moje meno a pohral si s ním na jazyku.
Ja:,,Hm?"
Ozvala som sa potichu. Nechcelo sa mi rušiť to krásne ticho čo bolo medzi nami.
Jorge:,,Mala by sme ísť domov."
Nepovedal mi nič bolestivé že má nemiluje ale táto veta narušila klid v mojej hlave. Nechcem sa vrátiť domov. Odpoveď je jednoduchá prečo sa mi nechce domov Derek.
Ja:,,Nechce sa mi ísť domov."
Bože? Čo som to povedala? Dobrá kravina akú som pred Jorgem povedala.
Jorge:,,Môžeš ísť ku mne ak chceš?"
Prikývla som hlavou a sadli sme si tak na motorku aby sme mohli ísť.

•••

Ja:,,Tu máš prilbu."
Podala som mu ju do ruky keď sme zosadli z motorky. Zobral si ju a položil ju na motorku. Zatvorolil dvere na garáže a vyšli sme pred dom.
Vo vrecku začal šmátrať rukou po klúčoch. Vytiahol a odomkol.
Jorge:,,Dámy prvé."
Gentlemansky ma pustil prvú. (Neviem či sa to píše s g ale dž)

Vyzeralo to tu ako keď sme boli malý. Na chodbe boli schody na horné poschodie a za nimi dvermi kuchyňa s obývačkou.
Jorge:,,Posaď sa."
Ukázal na gauč. Sadla som si a on v kuchyni nalial do dvoch poráhov džúš. Zobral obidva poháre a vykročili ku mne.

Pozrela som sa na obraz ktorý visel na stene. Boli sme tam spolu. Je to fotka s pred pár rokov. Spievali sme spolu jeho pesničku Voy por ti. Je to krásna spomienka. To video mám v mobil, Agáta nás natočila.

Moje tričko aj legíny boli mokré. Pozrela som sa na Jorgeho.Ležal na zemi a okolo neho boli črepy pohároch.
Ja:,,Si v poriadku?"
Podala som mu ruku. Postavil sa pomoc mojej ruky. Postavila som sa aj ja a naraz sme sa ocitli úplne pri sebe.
Moja tvár od jeho bola len pár centimetrov. Pozerali sme si len do očí a nič nehovorili. Nevnímala som že som mokrá.
Jorge:,,Prepáč mi to."
Prehovoril po pár minútach. Pousmiala som sa na neho.
Ja:,,To nič."
Nevadilo mi že som mokrá od Jorgeho.
Jorge:,,Neurobil som to naschaval."
Ustúpil o krok ďalej. Jeho pohľad sa opieral do zeme ako keby sa ma bál.
Ja:,,Jorge povedala že to nevadí."
Položila som ruku na jeho rameno.
Zavrtel hlavou.
Jorge:,,Zamyslel som sa. Vyber si z mojej skrini suché oblečenie."
Ukázal smerom na chodbu kde je schodisko. Prešla som po gauči aby sa mi do chodidlá nezapichli kúsky črepov z pohára.

Schody som brala po dvoch. Chcela som byť čo najrýchlejšie dole pri Jorgeovi. Hore boli troje dvere ako si pamätám. Jedna spálňa rodičov, Jorgeovú izba a kúpeľňa. Pri stene bola knihivnička s rôznymi kniha. Vošla som do jeho izby. Vyzeralo to tu inak. Už nemal po stenách plagáty s motorkami a autíčkami ale obrazy s fotkami. Veľa tam bolo kde sme boli mi dvaja. Veľa sme toho spolu prežili.
Nová posteľ, stôl, stolička aj skrinky. Nevyzeralo to tu tak detsky ako naposledy čo som tu bola.

Otvorila som si jeho skriňu a vytiahla jeho tepláky a tričko. Mokré veci som si dala do vrecúška na tancovanie ktoré mal prehodené cez stoličku. Má ich aspoň päť, jedno mu chýbať nebude. Už oblečená v jeho oblečený som zišla dole. Zameral tie črepy. Vyzeralo to komicky. Chlap s metlou, presne ako ocino keď ešte žil ale Jorge to drží aspoň za správny koniec.

Ja:,,Daj to sem, upracem to."
Stála som tesne za ním.
Jorge:,,Hm, porozmýšľať. Odpoveď znie nie. Ja som rozbil, ja upracem."
Ani sa na mňa nepozrel a upratovali to ďalej.
Ja:,,Ako si vôbec spadol?"
Na rovné zemi je umenie padnúť ale on to zvládol na jednotku.
Jorge:,,Zakopol som o koberec."
Otočil sa. Najskôr sa pozrel na mňa a potom na koberec v strede obývačky.
Ja:,,Tiež črepy sa ti nikde nezapichli?"
Lebo keď som ho videl ležal na zemi a sklo bolo všade okolo neho.
Jorge:,,Pár do ruky a hrude."
Keď sme prišli som si všimla lekárničku v predizbe hore na skrini.

Dobehla som tam. Bola presne kde som ju videla. Postavila som sa na špičky aj tak som nedočiahla. Nech som sa hociako snažila, nedočiahla som na ňu a Jorge potrebuje ošetriť.

Okolo mojich bokov sa obmotali dve ruky a zdvihli ma do vzduchu. Je to Jorge. Nikto iný doma nie je. Do rúk som uchopila lekárničku a noha sa dotkla zeme. Otočila som sa ocitla som sa na Jorgeovej hrudi. Tvárami sme od seba neboli ani desať centimetrov.

Ja:,,Poď do kuchyne ošetrím ti to."
Tentoraz som túto chvíľu prerušila ja.
Videla som ako veľmi nechcel ísť. Nešiel za kuchynský stôl ale sadol na gauč.
Jorge:,,Nič to nie je."
Snažil sa o úsmev ale ten dobre poznám bolelo ho to. Chytila som mu ruku ale vyvrtelu ju z mojej a stiehol ju za chrbát.
Ja:,,Daj ju sem."
Skríkla som na neho. Ošetrím mu ju a bodka.
Jorge:,,Niečo za niečo."
Čo? Toto som nepochopila som.
Ja:,,Čo?! Si ranený a chcem ti pomôcť."
Sadla som si vedľa neho na gauč.Preplietol si ruky a položil na brucho.
Jorge:,,Ti mi to chceš oštriť a ja chcem vedieť odpoveď na niaku otázku."
Túto hádku vyhrám ja.
Ja:,,Ty si ranený!"
Poznamenala som nech si uvedomý akú hru začal hrať.
Jorge:,,Ale bolesť necítim."
Je pohľad sa premiestnil na jeho ruky.
Ja:,,Dobre odpoviem ti lebo chcem nie za to že niečo za niečo."
Akože som uspútila. Musím ho ošetriť.
Jorge:,,Som rád že spolupracuješ."
Lišiacky sa usmial. Prekrútila som očami a zobrala som jeho ruku.

Ja:,,Nehýb s ňou."
Vytrhla som mu z nej jeden črep skla. Sykol bolesťou. Keď som držala sklo aj s krvou tak som povedala ,,Až že ťa to nebolí."
Jorge:,,Fajn bolí ale dobrovoľne by si mi na tú otázku neodpovedala."
Ha ja som vedela že ho to bolí. Už sa tej otázky začínam báť.
Ja:,,Odpoviem až po tom keď nebudeš mať v tele ani jeden črep."
Vyhlásila som mu, nech je mu to jasné. Vytiahla som ďalší a ešte posledný. V pravej ruke mal tri.

•••

Jorge:,,Hotovo."
Postavil sa z gauču. Rýchlo som sa postavila tiež pred neho aby nikam neodišiel.
Ja:,,Nemyslím si že hotovo."
Založila som si ruky na prsia. Zasmial sa.
Ja:,,Čo ti je smiešne?"
Rozosmial sa ešte viac.
Jorge:,,Si roztomilá keď sa hneváš."
Začervenaná som sa, ešte nedávno by som mu za to vylepila facku ale teraz sa červenám.
Ja:,,Sadaj a dávaj si dole tričko."
Vyznelo to čudne ale tričko mal trochu roztrhané od črepov ktoré má v hrudi.
Jorge:,,Nejdem hovoriť ako to vyznelo zlatko."
Prekrútila som očami a strčila som ho na gauč. Zatváril sa zranenie.
Ja:,,Bolia ťa tie črepy a nie to strčrnie."
Pousmial sa zasa neviem nad čím.
Jorge:,,Viac bolel rozchod."

Sklamenela som. Moje telo nebolo schopné pohybu. Vyviedol má z mieri. To dokáže iba on.
Ja:,,To čo sa stalo, stalo sa. Život ide ďalej a teraz nekecaj a vyzleč si to tričko. Inak ti ho vyzlečem sama."
Sadla som si mu na stehna a lýtka som si položila na gauč. Jeho ruky sa premiestnili za môj chrbát. Povedala som si že chcem byť šťastná aj budem.
Jeho tvár sa začala približovať k tej mojej. Moje ruky som mu dala na líca.

Čo myslíte že sa bude diať? Nebojte nie som až taká veľká zákera ako ma poznáte.

Venovanie:l88ll88

*Cami*