the great interview // calum hood

Chapter 25

» „...sme najlepší priatelia?" «   

Keď som sa ráno zobudila, na malý moment som bola taká zmätená a dezorientovaná, nevedela som, kde som bola, ani prečo som ležala na nepohodlnej pohovke. V hlave mi nepríjemne hučalo a ja som mala pocit, že od tej bolesti celá vybuchnem. Ale potom som si uvedomila, kde som bola a všetko postupne začalo dávať zmysel.

V hlave som mala jedno veľké okno, pamätala som si, že sme sem včera s Laylou prišli spolu, vedela som, že som sa rozprávala s Calumom, že sme spolu pili nejaký sladký miešaný alkohol a potom...

Šokovane som zalapala po dychu.

Potom...potom som si už nepamätala nič. Úplná prázdnota, žiadne ďalšie spomienky...nič.

Chytila som sa za hlavu a podráždene som si vzdychla. Bola som taká hlúpa. Ako som sa mohla opiť tak, že som si nič nepamätala? Mala to byť rozlúčková párty s chalanmi a ja som si z nej nič nepamätala.

Pomaly som vstala z pohovky, na ktorej som pravdepodobne i zaspala a potichu som sa vydala do kúpeľne. Cestou tam som zbadala cez pootvorené dvere v jednej z izieb Ashtona s Bryanou. Bolestivo som sa uškrnula. Bola som si istá, že i oni sa zobudia s ukrutnou bolesťou hlavy.

Konečne som našla v tom veľkom dome prázdnu kúpeľňu a po špičkách som do nej vstúpila. Prešla som k umývadlu a rukami som sa ho chytila z oboch strán. Zahľadela som sa na svoj odraz a pokrčila som nosom. Vyzerala som mizerne. Pod očami mi svietili jemné kruhy, vlasy som mala strapaté a moje pery...

Prstami som sa dotkla svojich pier a slabo som privrela oči. Mala som pocit, že som ich mala akési opuchnuté, ale nemali byť predsa z čoho opuchnuté. Zatlačila som to do úzadia svojej mysle a radšej som sa rýchlo vyzliekla a vliezla do sprchy. Nevedela som, koľko som tam stála pod prúdom horúcej vody, ale Keď som sa konečne donútila vyjsť z nej von, obliecť sa a opustiť kúpeľňu, všetci moji priatelia už boli hore.

Luke s Michaelom ležali na pohovke v obývačke a potichu sa o niečom rozprávali. Ashton stál v kuchyni s Bryanou a Laylou a všetci traja sa snažili niečo zjesť, ale veľmi sa im to nedarilo. Calum sedel na barovej stoličke a podopieral si bradu. Na sebe mal tričko, ktoré mu voľne padalo a odhaľovalo žiarivú pokožku okolo kľúčnych kostí a mne sa zasekol dych v hrdle. Viečka mu unavene padali, keď sa snažil znova nezaspať. Bolo to také roztomilé.

„Dobré ráno," povedala som nahlas, aby som všetkých upozornila, že som bola v miestnosti.

Layla si priložila ruky na uši a na tvári mala trpiteľský výraz. „Nie tak hlasno, Liv," zaúpela a odpila z čistej vody v orosenom pohári.

Calum zdvihol hlavu a venoval mi ospalý úsmev, z ktorého sa mi v bruchu prebudili všetky motýliky. „Dobré ráno," zamumlal.

Ja som si bez rozmyslenia šla k nemu prisadnúť. Všetky bunky v mojom tele ma k nemu ťahali. Layla mi venovala zvláštny pohľad, ale ja som si ju nevšímala.