the great interview // calum hood

Chapter 27

» „Kedy mu povieš, že sa ti páči?" «    

„Zlatíčko, konečne si doma!" vyhŕkla moja mama, keď otvorila vchodové dvere a vtiahla ma do tesného objatia. „Som tak rada, že ťa vidím," povedala a odtiahla sa odo mňa, aby si ma prezrela. „Nenarástli ti trocha vlasy?"

Pretočila som očami a jemne som sa zasmiala. „Mami, nevideli sme sa mesiac, nemyslím si, že by mi narástli až tak rýchlo," povedala som.

„Vážne? Mne sa zdá, že to už bolo i dlhšie," poznamenala mama a zobrala mi kufor z ruky. „Tak poď ďalej. Všetci sa už veľmi tešíme, že si tu," povedala mi so širokým úsmevom.

I keď som už dlhšie bývala sama, Vianoce boli vždy čas, ktorý sme trávili spolu ako rodina. A tak som z letiska išla taxíkom rovno k rodičom domov. Tešila som, že strávim trochu času vo svojej starej izbe.

„Frank! Olivia je doma!" zvolala mama na môjho otca, ktorý bol pravdepodobne vo svojej pracovni. Pomaly som ju nasledovala do kuchyne a prezerala som si môj starý dom a to, či sa v ňom niečo zmenilo, alebo nie. Do nosa mi udrela známa vôňa škorice a vanilky. Vôňa Vianoc.

Podvedome som sa usmiala a mama sa na mňa otočila so zvedavým výrazom v tvári. „Čo sa tak usmievaš?" spýtala sa a položila môj kufor na zem.

Pokrčila som plecami a zastrčila som si pramienok vlasov za ucho. „Neviem, som proste rada, že som doma. Chýbali ste mi."

Mama sa chytila za srdce a jemne sa zasmiala. „Veď aj ty si nám chýbala, Olivia. Je milé, že si na nás ešte niekedy spomenieš, keď sa teraz pohybuješ v takých vysokých kruhoch," povedala ironicky a ja som pokrútila hlavou.

„Mami, nepohybujem sa vo vyšších kruhoch," povedala som jej.

„Vážne? A kto sú potom 5 Seconds of Summer?" spýtal sa hlas, ktorý mi tiež chýbal. Radostne som sa otočila a silno som objala Miu, ktorá mi vletela do náručia. „Chýbala sa mi, Liv."

„Dobre počujem?" spýtala som sa sarkasticky a Mia si iba odfrkla. „Srandujem, i ty si mi chýbala."

„Musíš mi o nich všetko povedať," pošepla mi hravo.

Mama nad nami pretočila očami. „Mia, odkedy ťa viac zaujímajú tí chlapci ako tvoja vlastná sestra?" zasmiala sa mama.

„Mami," vyhlásila Mia a rozhadzovala rukami na všetky strany, „tak prepáč mi, že ma zaujíma život mojich budúcich manželov."

Mama pokrútila hlavou a pobrala sa do kuchyne, kde sa piekol jej slávny koláč, ktorý som tak zbožňovala. Ale potom sa otočila a pozrela sa na mňa. „Keď už ale o nich hovoríme...čo ty a ten čiernovlasý chlapec, Calum?"