Zlý Január ✔

Moje štastie jej smola

Bolo mi šestnásť a išla som domou asi o jedenastej a stretla som taku fajn partu ľudi. Bola som tu nová a chcela som zapadnuť. Tulali sme sa po baroch a podobne. Bola to neviná zábava aspoň na začiatku.

,,Nikol!" skrikla učitelka na to som sa prebrala. Neviem čo sa dialo včera ale niečo viem išla som s Emily, kamarátkou domou asi o jedenástej parkom je to taky maly lesik. Potom už len viem že Emily zkrikla bež, začala som bežať. Zrazu z krikou vyskočil nejaky človek a asi chcel mňa. Potom už viem že keby nezakričala ta by sim zomrela ja!

Tie to sny som preživala už druhý tyždeň. Ale aj s pokračovanim. Viem že sa vráti a Emily nebola tá o ktorú mu išlo. Mala som strach. Zaskypovala som kamaratke čo sa stalo a o týžeň na to, keď som bola v škole som zistila že ma vykradli.

Ja som sa už tak strašne bála že som to už nezvládla a odišla som k bratovy. Keď bol brat preč zistila som že má v izbe kuklu a tie červene tenisky čo som mala vo sne. Nič som nepovedala ale zistil to. Ráno bolo pri raňajkách dusno.

Bala som sa viem že to vie. Na ďalši deň som zistila že ide o veľa o moj život. Večer som išla spať, bola som hore ale oči som mala zavrete. Asi o jednej ráno som počula hroky, moje obavy sa vyplnili vrátil sa mal v ruke nôž. A blížil sa.

Mala som strach ako nikdy. Dal ruku a nôž nadomňa v poslednej sekunde som chytila jeho ruku. Otočila naň ho nôž a bodla som ho, bodla som ho po druhe, po tretie... A bol mŕtvy. Zabila som brata.

Viem mnohich zaujima moje meno ale keby som vám to povedala musela by som vás zabiť a som toho schopná

Elizabeth