,,Som doma!" zakričala som do prázdneho bytu. Privítal ma aspoň dupot mojej kólie. Priniesla som nejaké doplnky do môjho nového bytu v Bratislave a šla si zajesť k telke. Zazvonil zvonček Lada sa rozštekala a ja som dobehla k dverám. ,,Mami? Čo tu robíš?" ,,Priniesla som ti niečo pod zub robila som koláč daj si. No čo prevedieš ma tu ?" vkročila do miestnosti. ,,Poď ďalej." pregúlila som očami a zavrela za ňou dvere. Okomentovala všetko čo videla a spokojná si sadla na gauč. ,,Nina ty sa nezmeníš! Stále uschovávaš tie staré haraburdy po tvojej babke!" ,,Pre teba haraburdy ale pre mňa tie veci niečo znamenajú." opäť narážala na starú vyšívanú deku ktorú mi dala babka k 15 narodeninám. ,,Nina máš 22 ani muža ani deti. Žiješ iba pre prácu. Mohla by si to zmeniť." ,,Dobre mami ako vidím už si si to tu prezrela. Hmm fajn pokec čau!" zavrela som za ňou dvere. Má pravdu mala by som so sebou niečo robiť. Zajtra si vezmem voľno.