I can't go out [SK]

15. kapitola

Vošli sme do klasického bordelu, kde ma hneď ovalil alkoholový opar. Všade okolo ženy tancujúce pri tyčiach, smrad cigariet, pochybní ľudia. Chcelo sa mi vracať, ale rozhodla som sa to vydržať až do konca.

Alkohol som poslala trošku bokom, tak som väčšinou pila iba minerálku. Po každom hlte rôznej tekutiny ma vždy zaštípalo hrdlo aj celé ústa. Ignorovala som to, ako sa najviac dalo, ale každým ďalším dúškom sa to len stupňovalo a stupňovalo. Mala som v pláne ísť na čerstvý vzduch. Pohľadala som Codyho, aby som mu to oznámila, no pri pohľade naňho som skoro spadla z nôh.

,,Ty droguješ?" Drgla som ho do ramena.

,,Počuj, nie je to tak, ako to na prvý pohľad vyzerá." Obhajoval sa skúšajúc ma pohladiť po líci. Vyhla som sa mu.

,,Jasné. Vôbec si pred chvíľou netahal čiaru!" Namrzene som od neho odstúpila.

,,No a?! Prečo z toho robíš takú vedu? Tak som mal trochu kokaínu a čo? Ty si to v živote nerobila? Okrem toho si si mohla domyslieť, že v takomto bordeli kolujú drogy." Idiot. Nechápem, prečo som dúfala, že tu budú aspoň nejakí normálni ľudia. Veď toto je Londýn a nie náš Leicester.
Prepletala som sa pomedzi ľudí a hľadala východ. Hrdlo sa mi každou sekundou zúžovalo tak, že som nemohla poriadne nabrať dych. Zachvátil ma silný kašeľ. O chvíľu som v ústach pocítila zvláštnu chuť. Pred očami sa mi pomaly zahmlievalo a ja som stále nemohla nájsť východ. V pľúcach som mala posledné zvyšky kyslíka.

Zazrela som východ. Zo všetkých síl som sa rozbehla, no namiesto kroku som spadla na zem a s obrovskými ťažkosťami som sa snažila vnímať okolie. Nemohla som nabrať dych.
Niekto ma vyviedol von. Posadil ma na lavičku, pričom na mňa uprene hľadel. Nepozrela som naňho, ale ten pohľad som cítila až kdesi pod kožou.

,,Ďakujem. Je mi fajn. Môžte sa vrátiť." Vysúkala som zo seba. Postavila som sa opäť na nohy pričom som celú svoju myseľ aj telo presviedčala, že to zvládnem.

,,Aleee..." chcel namietať, no nedala som mu šancu.

,,Som v poriadku. Dovidenia!" Pomalým tempom som sa šuchtala chodníkom. Keď ma dotyčný nechal samú, zvalila som sa na ďalšiu lavičku pár metrov od tej predchádzajúcej.

V ústach som opäť pocítila tú zvláštnu chuť. Hrdlo sa mi znova celé rozdráždilo a pálenie putovalo do každého kútika v mojom tele. Odrazu ma premohol ostrý kašeľ sprevádzaný krvou. Takže to krv bola tá divná chuť...

Prečo som len porušila tie shit-ne pravidlá? Zvalila som sa na zem na kolená a vykašliavala krv. Nahlas som dýchala, snažiac aspoň trochu upokojiť a zmierniť triašku na mojom tele. Každú chvíľu som čakala na to, kedy omdliem. Nič však neprichádzalo, iba krv vychádzajúca zo mňa, pálenie... Ľudia okolo mňa prechádzali, akoby som bola nejaký odpad. Len som sa utvrdila v tom, že veľké mestá sú nesúcitné, nedbanlivé, nechájú vás bez povšimnutia na ulici aj zomrieť.