"Ahoj," ozvalo sa za mojím chrbtom.
Otočila som sa za hlasom, ktorý som tak dôverne poznala.
Sam je tu.
S úsmevom ma objala a mohli sme vyraziť. Kino bolo neďaleko a mali sme ešte kopec času. Rozprávajúc sa sme prešli námestím a ocitli sme sa tam skôr ako sa zdalo.
Vstúpili sme dnu. Na recepcii nás milá pani s úsmevom pozdravila a my sme vošli do kinosály, ktorá, povedzme to otvorene, nebola príliš plná. To nám, samozrejme, celkom vyhovovalo a vybrali sme si úplne posledný rad. S poznámkou o správnom gentlemanovi som Sam pustila prvú a usadili sme sa.
Kým sme čakali na začiatok filmu, porozprávala som Sam o mojej skúške, ktorú som mala deň predtým. Objala ma a s jej rukou na pleciach som si položila hlavu na jej rameno. „Bude to dobré, uvidíš," povedala Sam a skoro v tom momente zhasli svetlá.
Hneď na to, vošlo do nášho radu dievča a tak som sa, chtiac-nechtiac musela zdvihnúť zo Saminho pleca a uhnúť sa jej. Film začal. Bolo to veľmi zaujímavé, plné pekných myšlienok a so Saminími poznámkami, ktoré mi z času na čas pošepla, to bolo priam ideálne. Po čase si Sam položila hlavu na moje rameno a pokračovala v pozeraní ako keby nič. Bolo mi fajn.
Ó, veľmi fajn.
Všimla som si Saminu ruku neďaleko mojej a bez prílišného uvažovania sa moja ruka pomaly a neisto ocitla v jej. Pozrela som sa na ňu, ona mi pohľad opätovala, usmiala sa a stisla ruku ešte pevnejšie.
Film bol úžasný a ani neviem ako rýchlo ubehol a zrazu bol koniec.
Zasvietili svetlá a chceli sme sa postaviť. Zadržali nás však naše ruky. Usmiali sme sa a pustili. Vzali sme si veci, pozdravili pani na recepcii a vyšli von. Sam navrhla kávu a prechádzku po meste.
A takýto návrh sa nedá odmietnuť.
