the great interview // calum hood

Chapter 29

» „Aj pre mňa to niečo znamenalo." «

„Okej, to sexuálne napätie cítim aj z druhej strany lietadla," vyhlásila Layla a mne sa do líc nahrnula horúčava. Sedeli sme v lietadle, ktoré malo onedlho odletieť na Bali a ja som bola plná emócií, ktoré sa vo mne nazbierali za posledné dni.

„Neviem, o čom hovoríš," povedala a snažila som sa tváriť neutrálne.

Layla si odfrkla, prevracajúc očami. „Vieš presne, o čom hovoríš, Liv. Calum sa na teba pozerá, ako keby...ako...ja neviem, však sa naňho pozri," pošepla mi.

Otočila som sa a môj pohľad sa stretol s tým Calumovým. Slabo som sa naňho usmiala a potom som hanblivo sklopila zrak a rýchlo som sa otočila naspäť. Layla sa na mňa pozrela s podvihnutým obočím.

„Nesedí na druhej strane lietadla," zamumlala som nervózne.

„Liv, ty vieš, že o toto tu vôbec nejde," poznamenala Layla ntrpezlivo.

„Ja viem, ale-" začala som, ale Layla ma prerušila.

„Včera ťa pobozkal, povedal ti, že to chcel urobiť celý večer, páčiš sa mu, dobre? Neviem, čo iné očakávaš, ale ja si myslím, že toto hovorí za všetko," povedala mi potichu a jemne ma pošťuchla.

Privrela som oči a cítila som, že ma v nich štípali slzy, ani som poriadne nevedela z čoho. Bola som vydesená z niečoho nepoznaného a Calum nebol nič iné len jedna veľká neznáma a i keď som nechcela nič iné, len stráviť všetok svoj čas s ním a spoznávať ho stále lepšie, proste som sa bála.

Zhlboka som sa nadýchla a zatlačila slzy naspäť. „Bojím sa," šepla som nakoniec a Layla sa na mňa prekvapene zahľadela.

„To nemyslíš vážne," pokrútila Layla neveriacky hlavou. Chytila ma za ruky a pevne mi ich stisla. „Nemáš sa čoho báť, okej?"

Pritiahla som si nohy ku hrudi a položila som si bradu na kolená. „Ja viem," šepla som. Už som sa o tom viac nechcela baviť.

Vždy som bola ten typ človeka, ktorý sa strachoval o všetko. Bola som nervózna aj z tých najmenších vecí a aj keď som sa to časom naučila ignorovať, zatláčať to do úzadia a mala som pocit, že som z toho vyrástla, pri Calumovi to bolo všetko inak. Bol iný ako chlapci, s ktorými som sa predtým poznala a ktorí sa mi páčili. Bol záhadný, tichý a plný prekvapení. Neskutočne ma to priťahovalo, ale zároveň ma to i desilo, lebo som mala pocit, že som sa musela snažiť i o tisíckrát viac, aby sa na mňa vôbec pozrel.

Sama som vedela, že to tak nebolo, ale to malé neisté dievčatko sa vo mne prebúdzalo a všetky jeho strachy boli znova i tými mojimi.

Bolo desivé, ako Calum vo mne vyvolával všetko, čo som dávno zakopla pod hrubý koberec mojej minulosti.