Girly and Boyishly school-"SK Story"

Chapter 1

Celou cestou do toho hlúpeho väzenia pre barbíny som poslúchala pesničky na mojom iPhone. Z amerických filmov viem, že tam budú zberať mobily a preto som si z donu vzala aj jednu úplne starú nokiu, ktorá nefungovala. Rafinované, však že? Vôbec som tam ísť nechcela. Lenže ja nemám rodičov ale žijem v detskom domove a preto nemôžem rozhodovať ani o vlastnom živote. Ja viem kruté ale život je už raz taký. Možno si vravíte ako to, že obyčajné 13 ročné dievča z detského domova bude chodiť do internátnej školy. Detské domovy nemajú peniaze na školy avšak ja som sa dozvedela (alebo ako som si to skôr zistila sama),že do detského domova prišiel list a v ňom stálo:

Drahá pani Verstonská!
Naša škola sa dozvedela o jednom vašom dievčati menom Mia Piersová a naša internátna škola by jej chcela ponúknuť plné štipendium.
Internátna škola pre dievčatá

Pani Verstonská bola celá šťastná, že sa môže zbaviť nejakého dievčaťa. Ja som z toho ale nadšená nebola. Môj názor však nikoho nezaujíma.

Auto, ktoré po mňa poslali práve vchádzalo cez bránu. Brána bola neobyčajne zlatá a posiatá drahými kameňmi. Prišlo mi to ako keby som vchádzala do nejakého paláca. Za bránou sa týčila obrovská budova s krásne usporiadanými oknami a veľkolepými dverami. Auto náhle zastalo. Otvorila som si dvere a vyšla som von. Vial slabý vetrík, ktorý mi rozfukoval moje dlhé, rozpustené vlasy, čierne ako ebénové drevo. Ostala som stáť ako prikovaná a ohúrene som sa pozerala na moju novú školu.

„Slečna Mia," ozvalo sa zo zadu.
Bola to nejaká pani stredného veku. Na sebe mala modrú sukňu tesne nad kolená a k tomu bielu košeľu. Mala pekné blond vlasy. V ruke držala nejaký zoznam.

„Áno?" spýtala som sa neisto.

„Váš šofér vám vezme batožinu a vy poďte za mnou." oznámila mi a ráznym krokom vykročila vpred. Šla som teda za ňou. Namirili sme si to k tej veľkej budove. Vošli sme a mne padla sánka. Zvnútra bola budova ešte krajšia. Čím ďalej som šla, tým viac som si pripadala ako nejaká princezná v paláci.
Prišli sme až k dreveným schodom ktoré viedli na druhé poschodie. Do dreva boli vytesané ornamenty zlatistej farby z 18. storočia.
Vyšli sme po schodoch a tam sa tiahla dlhočizná chodba v ktorej bolo viac než sto dverí. Zastali sme pred dverami s číslom 23.

„Toto bude tvoja izba Mia. V každej izbe sú tri dievčatá. Tvoje spolubývajúce ešte nedorazili, pretože si tu prvá. Môžeš si aspoň vybrať posteľ, vybaliť sa a o sedemnástej hodine bude triedenie do skupín a zoznamovacia párty." vysvetlila mi. Aké delenie do skupín? O tom predsa nikto nič nevravel.
No keď som sa otočila tá pani bola preč. Fakt divné.
Vošla som do izby. Boli tam tri postele. Jedna pri dverách, druhá pod oknom a tretia oproti skriniam. Skrine boli veľké a mohutné. Vybrala som si posteľ pod oknom. Vyložila som na ňu moju batožinu, ktorá už bola v izbe a začala som sa vybaľovať. Všetko oblečenie sa mi v pohode vošlo do skrine a ešte mi tam zostalo celkom dosť miesta. Keď som si dovybaľovala všetky moje moje veci a ľahla si na posteľ otvorili sa dvere. Dnu vošlo malé, chudé dievča s modrými očami a hnedými vlasmi. Hneď, len čo ma uzrela skríkla.

„Ahooj, ja som Sofia a ako sa voláš ty?"

„Čau volám sa Mia."

„Fajn, budeme kamarátky?"

„Prečo nie?"

Takže už tu mám kamošku. Aspoň niečo je na tom dobré. Zatiaľ čo sa Sofia vybaľovala a dávala mi všelijaké možné otázky vošlo do izby tretie dievča. Zoznámili sme sa, no Alexis je dosť tiché dievča a tak sa jej nechcelo odpovedať na Sofiine bláznivé otázky. Dievčatá sa dovybaľovali, obliekli sme si pyžama a ľahli sme si spať.

Takže prvá časť je na svete a  dúfam, že sa vám páčila. Túto časť by som chcela venovať úžasnej babe Akmi777love
Vaša  _mala_spisovatelka_ .