Zas a znova

5.kapitola

"Aha, tak neviem čo mu je"

Skolnila som hlavu a začala žmoliť rukáv.

"Poď, pojdeme sa poprechadzať"

Vykročil dopredu a ja hneď za ním. Kráčali sme po chodníku a preberali školu, kamarátov, zážitky a smiali sa na každej prkotine. Zmenil sa mi tento chlapec. Pred tým bol taký ťuťko. No teraz, úplne pohode chalan. Vošli sme do nejakej uličky s činžiakmi. Čudovala som sa že tu niečo takéto vôbec je.

"Ehm, kam to ideme?"

Spýtala som sa ho.

"Ku mne domov"

Zabočil k činžiaku a pobehol si k dverám. Ja som išl normálnym krokom.

"Madam"

Otvoril dvere a pustil ma prvú dnu.

"Ó jaký gentleman"

Zasmiala som sa. On sa len pousmial. Začala som kráčať hore po schodoch a obzerala si steny.

"Tam zaboč!"

Zakričal na mňa Luk. Poslúchla som ho, zabočila som a ostala stáť pri dverách. On rýchlo vybehol hore a hneď vyberal klúče.

"A je niekto doma?"

Spýtala som sa.

"Nie rodičia išli na dovolenku"

"Aj mne by bodla taká dovolenka"

"Noo"

Zasmiali sme sa. Vstúpili sme dnu a prvé čo som si všimla bolo obrovské krásne zrkadlo. Keď som si zbadala vlasy tak som sa cítila trochu trápne. Takto som chodila celú dobu po dedine? Vyzula som sa a hneď som zamierila do obývačky. Sadla si na gauč. Lukas išiel zatiaľ do kuchyne pre nejaké poháre.

"Červené vínko môžeš však?"

Pribehol s dvomi pohármi a vínom v ruke.

"No neviem"

"Ale ja viem"

Zasmial sa a položil poháre na stôl. Posadil sa a schytil flašu od vina do ruky.

"Cabernet sauvignon"

A uz aj nalieval.

"Ešte že čítať vieš"

"A nemal by som?"

"Ale hej"

Pousmiala som sa. On mi medzi tym podal pohár vína do ruky a išiel zapnúť kazetu na ktorej boli slaďáky. Odpili sme si z vína a zobral ma za ruku.

"Smiem prosiť?"

"Keďže ste taký gentleman tak odmietnuť nesmiem"

Zasmiali sme sa a hned som sa aj postavila. Ruky som si obmotala okolo jeho krku a ona ma chytil za pás.

"A povedzte mi slečna čo robíte u takého hlupáka ako som ja?"

"No to je dobrá otázka"

"Beťárka ste"

"A jaká"

Uškrnula som sa.

"A ktomu ešte tak pekná"

A konverzáciu som ďalej neviedla. Prestupovali sme z jednej nohy na druhú, vžívali sa do pesníčky, vychutnávali sme si to. Ale s myšlienkami som bola inde. Čo s Martinom? Mam sa sním ešte raz stretnúť? Lukas mi hovoril že mu o mne furt rozpráva. Ale či to aj myslel vážne. Potom čo mi predviedol na čaji mi to ani tak nepríde. Ale musím priznať že opeknel.

"Am?"

Potriasla som hlavou a hneď som reagovala na Lukovu otázku.

"Ano?"

"Nič, len si mi prišla ako keby si nebola prítomná"

"Nene, som tuu"

Šťuchla som ho do ramena a sadla si na gauč. Odpila som si z vína a sledovala Luka. On sa tiez posadil a pozrel mi na nechty.

"Toto čo? Ake drápy máš?"

"To su moje nechty"

"No to určite, ved vyzeráš jak wolverine"

"Ale buc ticho a radšej sa staraj tam o svoje, ktoré ani nemáš"

Kopla som ho. On sa zasmial a povzdychol si.

"Ako v Bratislave?"

Spýtal sa ma a oprel sa o gauč.

"Celkom fajn, vyhýbam sa úchylakom okolo intráku ale inak pohodka"

"Úchylákom okolo intráku?"

"Ano"

"To prečo je tam postavený internát?"

"Lebo ja som robila tie návrhy vieš"

"Pfuu, ak chceš ja ich tam poučiť"

"Ty radšej nikam nechoď a ostaň doma pri vínku"

Pokrútil hlavou a odpil si z vína.

"Ale protivnosť ti ostala"

"Jak si to myslel?"

Pozrela som sa naňho nechápavo.

"Zmenila sa sa v istych veciach ale povahu máš tu istú"

"Nuž"

Pokrčila som plecami a vyložila si nohy na Lukasa.

"Čo to robíš?"

Spýtal sa ma.

"Pomasíruj mi nožičky, tak ich mam stŕpnuté"

Prevrátil očami ale masírovať mi ich začal. Taktiež mi začal rozpravať všelijaké momenty, ktoré zažil kým som tu nebola. Párkrát sme sa začali biť s vankúšmi a vyliali víno. Po neustálych záchvatoch smiechu som mu zaspávala na stehnách a on mi hladkal vlasy.

"Mám ťa rád Am"

"Aj ja teba"

A vtedy som zaspala. No pocítila som ešte ten bozk, ktorý mi dal na líce. Bolo to príjemne a zároveň aj nie, keďže myšlienky mi nedovolili nemyslieť na Martina. Na jeho úsmev, nádherne modré oči, tvár, vlasy, telo... Hovorí sa že stará láska nehrdzavie.