Chapter 31

244 30 40
                                    


» „Preruš to s ním, Olivia." «


„Hej, Liv, si v pohode?" spýtal sa ma Calum na druhý deň, keď sa všade na internete začali objavovať nové a nové screenshoty z toho osudného Snapchatu a fanúšikovia úplne stratili hlavu.


Odtrhla som pohľad od mobilu, na ktorom som si čítala ďalšie a ďalšie komenty, ktoré ma ranili. „Som v pohode," šepla som, nepozerajúc sa mu do očí.


„Livie," oslovil ma a cítila som, ako ma objal rukou okolo pásu, jemne si ma k sebe otočil, až sme si pozerali do očí. „Tie komenty si nevšímaj, dobre? Oni ťa nepoznajú tak, ako ťa poznám ja, a nevedia, aká si úžasná," povedal mi a jeho oči ma pozorne skúmali, hľadajúc nejaké stopy po bolesti v mojich očiach.


Slabo som sa naňho usmiala. „Ďakujem, Cal," povedala som mu a postavila som sa na špičky, aby som ho pobozkala na líce, ale on v poslednú chvíľu natočil hlavu tak, že sa nám dotkli pery a ja som sa slabo zachichotala.


Keď sa odtiahol, na perách sa mu objavil široký úsmev. „Dnes je predsa posledný deň starého roku, o polnoci bude nový rok a ja chcem, aby si bola šťastná," vyhlásil a z tváre mi odhrnul neposlušný pramienok vlasov.


„Si ku mne príliš dobrý," povedala som mu a hravo som ho šťuchla do brucha, ale on iba prevrátil očami.


Bolo zvláštne, ako rýchlo ma vedel Calum rozveseliť, aj keď som sa necítila vôbec dobre. I keď som si myslela, že keď som bola s ním, prebúdzalo sa vo mne to malé neisté dievčatko, mýlila som. S ním som bola silnejšia.


„Fajn, súhlasím, tento deň si musíme užiť," povedala som a Calum uznanlivo prikývol. „A začneme tým, že pôjdeme za ostatnými a nebudeme sa tu schovávať," dodala som a Calum roztomilo vystrčil dolnú peru, až vyzeral ako šteniatko.


„Mne sa páči, keď sme spolu sami," vyhlásil a ja som sa rozosmiala.


„Ale ostatní sa budú báť, lebo nevedia, kde sme," zamumlala som a on ku mne pristúpil ešte o krok.


„Ale pred ostatnými nemôžem spraviť toto," povedal a pobozkal ma na pery. Okamžite sa mi zrýchlil tep a bozk som mu opätovala. Jeho pery boli také hebké a mäkké oproti tým mojím a ja som strácala dych.


„A toto," šepol a svoje pery presunul na moje hrdlo. Prekvapene som zavzdychala a slastne som zaklonila hlavu.


Ani som si neuvedomila, že sme kráčali dozadu, až kým som slabo nenarazila do steny, Calum sa jednou rukou oprel o stenu pri mojej hlave a druhou ma držal za pás, zatiaľ, čo moje ruky boli v jeho vlasoch.


„Cal," vzdychla som do ticha jeho izby, ale on ma sotva počúval. Jeho horúce pery boli jediné, čo som vedela vnímať. Srdce mi išlo vyskočiť z hrude.


„Calum," zopakovala som s vypätím všetkých síl a aj keď som tak naozaj nechcela, jemne som ho od seba odtlačila. Zmätene sa na mňa pozrel a znova ma objal.

the great interview // calum hoodWhere stories live. Discover now