Ako správne zlomiť srdce I.

54. Alex - Nikdy mu never, vždy všetko pokazí

,,Tak, a máš to!!" zamrmlala aom a tresla som skrinkou, až sa pár ľudí okolo otočilo mojim smerom. Škaredo som po nich zazrela a oni si hľadeli svojho.

Cítim sa ako nindža! Och, naozaj som mu ublížila?? Sú toto výčitky svedomia? Nie! Zaslúžil si to! A som na seba hrdá. Dostal, čo si zaslúžil.

Páčilo sa mi ho zastrašiť a ukázať, že si nenechám skákať po hlave. Dúfam, že už nebude tak sprostý a prestane za mnou chodiť. Ja už s tým človek nechcem mať nič spoločné. Nie je to ten správny človek. Je iný. Hral sa niekoho, kým nie je. Zmenil sa.

,,Myslíš na mňa?" známy hlas prerušil moje myšlienky.

,,Nie, myslím na to, aký som nindža," zasmiala som sa a on sa pridal.

,,Bola si úžasná. Moja úžasná," usmial sa a pritiahol si ma k sebe. Usmiala som sa.

,,Už je to oficiálne??" rýpla som doňho.

,,Na to sa môžme vykašľať. Keď bude mať niekto problém, tak si ho podáš," riekol s pyšným a vľúdnym úsmevom. Pobozkal ma na líce a ja som sa začervenala. ,,Si nádherná. Očarujúca. A chcem ťa iba pre seba," hlesol a svoje pery pritisol na moje. Mojim telom prešla elektrina.

Tak takto chutí láska?? Keď nechceš ani počuť o niekom inom?? Keď sa natešená rozbehneš po zvonení na chodbu, aby si ho videla?? Keď sa tešíš na ďalšiu spoločnú chvíľku?? Keď si nervózna, aj keď už ho poznáš?? Keď sa kvôli nemu usmievaš ako slniečko?? Keď ťa jeho slová privedú do rozpakov?? Keď ťa jeho bozky vystrelia do oblakov??

Toto je láska. Nie len hlboký cit bez prejov. Nie len ukazovať sa na verejnosti ako pár. Nie len sa bozkávať. Je to niečo viac ako obyčajné porozumenie. Je to niečo viac ako len dotyky, bozky a náklonnosť. Je to niečo, o čom vám nikto nepovie. Viete o tom, až keď to na vlastnej koži zažijete.

A takúto hlbokú náklonnosť som cítila k Viktorovi. Neviem ako boli na tom jeho city, ale moje dievčenské to cítili takto.

,,Prečo si za mnou prišiel?? Bál si sa o mňa??" spýtala som sa ho po chvíli.

,,Pôvodne som šiel za tebou, aby som ti pomohol. Aby som udrel Romana za to, ako sa k tebe správa, ale keď som počúval a videl tvoje reakcie, vedel som, že to zvládaš. Som na teba pyšný, nindža kočka. Teraz ťa chcem len pre seba," riekol a silnejšie si ma k sebe pritiahol. Ja som nič nepovedala, len som si ho jednou rukou ťahala za krk blžšie ku mne a druhou som mu držala tvár v dlani. A pobozkala som ho. Na čo slová, ked sa to dá riešiť takto???

Jeho ruky okamžite opustili môj driek a prechádzali mi po tele. Najprv nevinnejšie po chrbte, no potom mi začal vyhŕňať tričko a ja môj tep sa zrýchlil.

Hodina sa už dávno začala a chodba bola prázdna. Jednou rukou mi prechádzal po odhalenom chrbte a druhou mi stisol zadok, na čo som zalapala po dychu. Presne tento moment využil, aby mi jazykom mohol vojsť do úst, kde už vedel čo a ako. Rovnako ako aj ja.

Zrazu sme začuli kroky ozývajúce sa chodbou, tak ma Viktor potlačil do vedľajšej chodby, aby nás nik nenačapal. No a čo, že moja kabelka a jeho ruksak s knihami zostali ležať na zemi pri mojej skrinke?? V tú chvíľu nám to bolo jedno.

Rukou mi prešiel po stehne a jemne ho zvdihol. Ja som nohu zvidla ešte o niečo vyššie, on ma zvdihol akoby moja váha bola zanedbateľná a ja som ho nohami "objala". Tlačil na mňa, cítila som, ako veľmi ma chcel a ja som svojmu telu tiež nedokázala prikázať, aby to cítilo inak.

Naša vášnivá chvíľka sa skončila, keď som sa odtiahla, skĺzla z neho a postavila sa nohami na zem.

,,Máš pravdu. Nie tu," povedal, keď jeho nechápavý výraz ustúpil úsmevu. Dal mi pusu na čelo a šli sme si pre veci.

,,Asi by nikto nemal vedieť, že spolu chodíme, však?" opýtala som sa opatrne.

,,Čo?? Ale.... my spolu nechodíme. Och, veď, Alex.... videla si ma niejedy romantického pri nejakej babe??" vyštartoval na mňa pobavene.

,,Aha, tak prepáč. Myslela som, že to tak chceš. Prečo by si sa ku mne inak správal tak milo. Ale keď ma nechceš, ja odchádzam," hlesla som a otočila som sa smerom k miestu, kde som nechcela ísť zo všetkého najväčšmi. Na dejepis.

,,Nie! Stoj, Alex, počkaj chvíľu," zavolal na mňa, no ja som neposlúchla. Dobehol ma a chytil ma za ruku. Zastala som.

Zohol sa k mojej tvári pre bozk, avšak ja som uhla s hlavou na bok. Rozzúril sa. Buchol z celej sily do najbližšej skrinky stojacej vedľa nás. Zostala mu rana na ruke, diera v skrinke a mne ublížil najviac. Ale trošku inak než fyzicky. Myslela som si, že ho ľúbim. Ach, prečo sklamanie tak bolí?

,,Do čerta!" zamrmlal.

,,Ja som ti to nekázala, tak sa láskavo nerozčuľuj," odvrkla som.

,,Ty riešiš konflikty tak, že odídeš. To je lepší spôsob?!"

,,Nevyšuj na mňa hlas. V jednej sekunde sa správaš strašne sladko a si úplne chutný, no a potom, len o pár sekúnd je z teba rozzúrené monštrum. Všetko ničíš," hlesla som tónom "nenechám nikoho skákať mi po hlave".

,,Vieš, že ťa nemôžem milovať..." jeho hlas zjemnel a oči uprel do zeme.

,,Ale prečo?" spýtala som sa, no jeho odpoveď neprichádzala.

,,Prečo?" spýtala som sa zas, no s rovnakým výsledkom.

,,Tak prečo??!" naliehala som, no stále mlčal.

,,Takto by sme sa k sebe správať nemali," riekla som. ,,A ja ťa, hlupaňa, stále ľúbim," dodala som, čo vo mne rozprúdilo hnev.

,,Nič nepovieš???!!!" zkríkla som.

,,Tak to už aby som šla. Ahoj!" skončika som a otočila som sa smerom k mojej neobľúbenej hodine dejepisu.

,,Nie! Alex, stoj!" zvolal na mňa ešte.

,,Och, aha, jasné. Zabudla som ťa kopnúť a dodať, že nie som tvoja hračka, však?? Si mi ukradnutý," zvolala som naňho skôr ako som zahla za roh.

Dúfam, že učiteľka pochopí môj neskorý príchod, ak jej poviem, že mi prišlo nevoľno, ale už je mi lepšie. Však sama uvidí, že nie som tak celkom v poriadku.

✴⭐⭐⭐⭐⭐⭐⭐⭐⭐⭐⭐⭐✴
Čaudy, tak tu je nová časť ;)

Dúfam, že sa vám páčila :) som strašne nervózna, pretože mne sa zas až tak nepáči...myslím že to celévkazím a nie je to tak super ako predtým O.o

Nemajte strach, dotiahnem to do konca. .ak sa vám to nepáči, veľmi ma to mrzí..

Ak máte nápady ako to oživiť, sem s nimi, budem rada ak budem môcť napísať ako to chcete vy a nie tak ako to chcem ja...mohlo by to byť super :)))

Prajem vám krásny večer ;)

Ďakujem ;) za všetko :))

Stay yourself, Rony^^