Keďže vlak nám šiel dosť skoro, rozhodla som sa, že prespím u Sáry. Je to bližšie k železničnej stanici a nemusíme obidve riešiť odvoz.
Vlak nám ide o 3:25 a my vstávame okolo pol druhej. Do Bratislavy ideme samé a už z hlavnej pôjdeme s Maťom a mojou príjemnou spoločnosťou. Len pevne verím, že ten Maťov kamarát nebude zo skupinky úchylných debilov, pretože aj takí chlapci sa nájdu medzi jeho kamarátmi. A nie je ich málo.
Všetko máme pobalené v kufroch a je jasné, že sme zbalené ako na nejaký mesiac a nie tri dni. Čo dodať, veď sme predsa ženy. Potrebujeme toho veľa. No a jedla máme ešte viacej ako oblečenia. Naši milí rodinní príslušníci nám toho nabalili aj na rok, tipujem. Som veľmi zvedavá ako to všetko vytrepeme na ten kopec kde leží naša krásna chatka. Iba pri myšlienkach na ňu sa nehorázne teším. Bude to prvý Silvester mimo môjho rodiska. Nebude to prvý Silvester bez rodičov, lebo také tu už boli no predsa som bola niekde v našej dedinke.
-----------------------------------
Cesta osobákom bolo krátka, no to neznamená, že sme nezaspali. Spali sme celú cestu, lebo my inteligenti sme išli spať okolo polnoci a potom buď plná energie,že? Tiež si myslím, že sa to nedá. Ale aj tak naše zobudenie bolo veľmi "príjemné". Prišiel nás zobudiť "cvaklístok", že máme opustiť vlak, pretože toto je konečná stanica. My celé v šoku sme sa čo najrýchlejšie vytrepali z vlaku a ešte rýchlejšie sme utekali na nástupište, kde bol už pripravený náš rýchlik. No nevypľuj dušu pri takej rozcvičke hneď zrána.
Kým sme našli Maťa, ubehlo niekoľko desiatok sekúnd ale ja som sa hlavne zaujímala o osobu vedľa neho. Už zozadu sa veľmi podobal na Tomáša a keď sa otočil tak som pochopila. Bol to Tomáš. A opäť tu máme veľké klamstvo od Sárky, že ho nepozná. No jasné. Ale budem úprimná. Bola som šťastná, že to je on a nie ten úchylný debil. Ja sa naozaj bezdôvodne usmievam? Naozaj mi z toho chlapca hrabe.
-Ahojte.- povedali dvojhlasne. Určite si to trénovali.
-Tak toto mám byť tá moja príjemná spoločnosť?- opýtala som sa tak trošku posmešne ale ten tón bol naschvál. Nechcem aby vedel, že by som najradšej skákala 3 metre do výšky, že to on bude celé tri dni so mnou.
-A akože toto má byť tá krásna vtipná a najkrajšia dievčina pod slnkom?-presne takým istým tónom sa spýtal Tomáš, lenže on k tomu pridal aj divný pohľad. Lenže ja viem, že to bolo, pretože v očiach som mu videla tie jeho typické iskričky, ktoré sa objavujú vtedy,ak sa chce smiať alebo je šťastný.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
-Áno a áno.- odpovedal jednoducho Maťo, podal nám lístky a spoločne so Sárou odišli na svoje miesto vo vlaku, pretože nejaký inteligent kúpil miesta po dvoch, čiže budem sama s Tomášom celé tri hodiny.
