"Aby som sa predstavil, som Adrian. Adrian Shields."
"Roxanne. Roxanne Queen Evans."
"Evans? Poznám takého. Dokonca dvoch."
Roxanne sa domnievala, že môže ísť o jej rodinu. Teraz sa však musela dozvedieť omnoho dôležitejšie veci.
"Čo sa stalo? Prečo? Dostanem sa späť? Eh..."
"Hey, dievča, spomaľ. Všetko ti poviem, len si sadni, dobre?" Adrian jej venoval chabý úsmev. Roxanne sa posadila späť na posteľ a počúvala jej záchrancu.
"Nebudem ťa obkecávať - keďže si Strážca, nebudeš sprostá... oni sa nevrátia."
"PREČO?!"
"Poviem to takto - pred pár rokmi som bol tiež Strážca. Na tretej výprave ma zabudli tak, ako oni teba. A nikto sa nestaral. Mysleli si, že som mŕtvy, pretože je tu nielen ťažké stráviť zopár hodín cez deň, ale čo tak celú noc? Tí kreténi sa nenamáhali hľadať ma."
"Ale prečo si k nim nešiel, keď sem prileteli?"
"Oh, dievča zlaté, oni sem letia raz za čas. Odvtedy, čo ma tu nechali, prišli len trikrát. Prvý krát predo mnou uleteli, nestihol som k nim dobehnúť. Druhý krát ma chceli zastreliť, tak som musel zdrhnúť. A tretí krát to bolo dnes, keď tu nechali teba."
Roxanne sa trhane nadýchla a opäť vydýchla, len tak-tak zadržala slzy.
"Ja ťa chápem," Adrian jej položil ruku na plece, "v prvý deň som plakal ako malý... pred piatimi rokmi."
"Ty si tu už päť rokov?"
"Hej. To čo ti nahustili do hlavy, že všetko je radioaktívne, je blbosť. Príroda sa sama dala do kopy, až na pár vecí. Musím ťa naučiť prežiť."
"Prečo si ma zachránil?"
"Roxy... musíme držať spolu. To, čo ťa dnes napadlo... skôr napadol - Psycho."
"Psycho?"
"Prišiel rok po mne. Neviem, kto to je, ale úplne mu ruplo v bedni a teraz nechce zabiť len mňa a všetko živé naokolo, ale aj teba. Neviem, prečo to robí. Deväťdesiat percent mŕtvych Strážcov má na svedomí on. Základňa o ňom vie, preto sa už o zmiznutých Strážcov nestará. Myslia si, že ich už dávno zabil, ale nepokúšajú sa chytiť ani jeho."
"O chvíľu by mal prísť ďalší," dodal po chvíli.
"Ďalší? Je Vás viac?"
"Hej, ale len môj kamarát. Ten prišiel pred rokom. Už o tebe vie."
***
"Kde je?" do chaty, ktorá mala nakoniec viac miestností, vtrhol vysoký tmavovlasý chlapec s tmavšou pleťou, pravdepodobne s indiánskymi koreňmi.
"Tu? Kam by asi išla, keď je ani nevie, ktorý je deň?" odvrkol ironicky Adrian.
"Tak sorry, ale som zvedavý. Dievča som nevidel, čo je rok dlhý."
"Hej, ale už ju vidíš. Jay, toto je Roxanne Queen Evans. Roxanne, toto je Jay Delgado."
"Rád ťa poznávam, krásna Roxanne," Jay sa koketne oprel o rám dverí, v ktorých ani spomínané dvere neboli.
"Prestaň s ňou flirtovať, ty idiot," odsekol Adrian.
"Hm, keď myslíš, mňa by skôr zaujímalo, kto ju dal do MOJEJ izby," luk, ktorý mal na chrbte, zložil do obrovskej skrine.
"Mňa by zaujímalo, kto povedal: ,Moja izba je väčšia, takže odprac ten bordel niekam a daj ju na posteľ'', odvrkol Shields.
"Ticho!" okríkla ich Roxanne, "Je to sakra jedno, kto komu čo povedal. A to, čo mi povedal, my vážne nevadí, Adrian. Počula som na moju adresu aj horšie veci."
Trojica riešila iba bývanie a systém, akým teraz budú žiť. Našťastie bolo o jedlo a vodu postarané.
"Môže byť so mnou. Ja budem ležať na tej starej pohovke, len ju presuniem do tejto izby a Queen môže spať na posteli," navrhol Delgado. Všetci ponuku odsúhlasili.
A tak bolo.
***
Prvá noc je vždy najhoršia. Roxanne si predstavovala tento deň inak. Po práci by si vyrazila so svojimi kamarátmi k niekomu z nich domov, pili by kávu, colu alebo iný nápoj, pozreli nejaký film a rozišli sa domov.
Miesto toho nevie, kde je a poriadne nepozná jej záchrancov. Ale vie, že sa už nikdy nevráti domov a že sa musí naučiť prežiť Vonku.
Mohla by utiecť. Ale k čomu by jej to bolo?
《Ráno》
"Vstávať, kráľovná!" zobudil spiacu dievčinu Delgado.
"Ešte raz to povieš, a vyrazím ti všetky zuby."
"Tak sorry, no," mykol pleciami a podal jej červené jablko.
Odkiaľ ho vzal? To tu nerastie.
Neveriaco na neho pozrela a natiahnutú ruku stiahla späť k telu.
"Čo? Rastie to až na konci tohto lesa. Ver mi, každý sa tam nedostane a trepať sa s plným ruksakom jabĺk takú dlhú cestu nie je sranda," Jay sa zasmial a podal jej ovocie bližšie. Evansová ho prijala a začala jesť.
《O TÝŽDEŇ - V priebehu týždňa ju Jay a Adrian naučili všetko, čo vedeli. Roxanne sa učila rýchlo a spoznala takmer celú oblasť, ktorú obývali.》
"Roxanne! Roxanne! Vráť mi tú mačetu!" zakričal na svoju spoločníčku Jay.
"Ak chceš, tak si tú cestu môžeš presekať sám!" Flóra tu totiž rastie až moc rýchlo.
"Tak daj," Jay sa natiahol po mačete a priložil svoju ruku na tú Roxanninu.
Obaja sa na seba pozreli. Pozerali sa na seba dlhšie, akoby bolo vhodné.
Aspoň, že tu nie je Adrian... To by dopadlo... pomyslela si Roxanne.
"Tak... môžeš," dievča mačetu pustilo, keď jej myšlienky pretrhli spomienky. Spomienky na Darrena.
《Na Základni》
"Jeremy, vylez. Pozbieraj aspoň ten kúsok úcty k svojej dcére a príď na pamiatočný obrad," zaklopal na dvere bytu Jeremyho Evansa jeho brat Derek, oblečený v čiernom obleku.
"Čo som to do pekla urobil..." ozvalo sa tiché zastonanie.
Derek iba povzdychol, vybral náhradný kľúč a otvoril dvere.
Všade bol neporiadok, fľaše od drahého vína sa váľali po miestnostiach.
"Okamžite sa obleč a poď na ten obrad. Alebo ťa tam dokopem, ale to robím už teraz. Je to tvoja dcér..."
"Bola. Už nie je možné, aby žila. Nikto neprežije dlhšie ako deň."
"Ty si fakt debil, Jeremy. Zostaň si tu, koľko chceš, mne je to jedno. Aspoň ja mám o Roxanne nejaký záujem a verím, že je nažive. Idem si uctiť svoju neter. Maj sa, ty idiot." Prekročil prah dverí a tresol nimi.
~Hey Guys,
čo hovoríte na momentálny postoj Jeremyho a postoj Dereka k Roxanne?
Aký máte názor na nové postavy - Adriana a Jaya?
Song: Steve Aoki & Felix Jaehn - Can't Go Home feat. Adam Lambert
SEE YA!
~Miss17Goldie~
YOU ARE READING
More Hviezd
Science FictionPrišli vyriešiť to, čo nevyriešili mnohé generácie pred nimi. Nájdu nielen riešenie. Pochopia cenu života. Pochopia, čo znamená vážiť si druhého. Nájdu lásku, priateľstvá. Nájdu svetlo v tmavom okolí ich zničenej planéty. Nájdu sami seba.
