Taylor Wilde II. *SK*

Chapter 1

"Och drahá, 18 za dverami a ty nemáš ani toho posratého chalana!" prevrátila oči Chrisi. Odkedy chodí na našu školu, dosť mi lezie do života. Niekedy, keď neviem heslo od môjho účtu, musím volať práve jej a ona mi ho hneď povie. Nenazvala by som to normálnym. Na druhej strane, mám ju rada.

"Nepotrebujem nič také." zabuchla som skrinku. 

"Každá baba potrebuje lásku." 

"Hovoril niekto o láske?" zjavil sa pri nás Troye. 

"Ani nie." zamumlala som. Jediný dôvod prečo si nemôžem nájsť schopného chalan je, že čakám na Thomasa. Od toho incidentu s Chesterom sa vyparil niekde do sveta a neozval sa už celý rok. Všetkým nám povedal, že potrebuje vypnúť. Jeho meno spomíname malokedy. Väčšina je zmierená s tým, že už sa nevráti. 

Ja verím, že príde.

"Ale no, naša Taylor sa nám zahriakla pri láske?" vyštípal mi líca.

"Prestaň preboha..." vytrhla som mu tvár z rúk.

"Neser ju, ešte začne kalamita." ozval sa spoza otvorenej skrinky Daren. Ten je jeden z mála, ktorý ma dokáže jednoducho nasrať. Ten jeho tón, pripomína mi Thomasa. 

Zabuchol skrinku a oprel sa o ňu. 

Odvrátila som od jeho ksichtu tvár a pozrela sa opačným smerom. Prichádzali k nám Mike a Rory. Rory sa hneď vrhol na Chrisi a Mike uzavrel náš kruh.

"Je to zdravé?" spýtal sa Mike a ukázal na Roryho a Chrisi.

"Nechaj ich, kým tu nie je Will, ich život je gombička." zastal si ich Troye.

"Viete, že vás počujeme?" odtiahol sa Rory od Chrisi a ozval sa.

"Nie, vôbec sme to netušili." predniesol sarkasticky Daren.

Začala sa vážne debata na téma- aké ste si kúpili skiny v LOLku a tak som sa znudene oprela o skrinku. Chrisi sa zapájala do témy. V tejto chvíli by som uvítala Lucy.

Začala som hypnotizovať vchod školy odkiaľ som tajne dúfala, že uvidím Lucy vchádzať. Nechodí tu na školu ale občas sa tu zjaví. Je ako prízrak. Niekedy sa zjaví ako Lilo, inokedy ako Lucy. Raz sa tu zjavila ako ja, profesorka Biológie je odvtedy na psychiatrii. 

Čo už.

Školský ruch začal byť čoraz silnejší a ja som cítila neznámu silu. Mala som pocit, že sa niečo deje ale nemala som tucha čo. Keď som sa pozrela na partiu, tá len krvopotne pokračovala v konverzácii. Roztlieskavačky na konci chodby skandovali ich pokriky ako každý pondelok. 

Nič sa nedialo. Len môj vnútorný pocit sa so mnou hádal. 

Môj pohľad som uprela na vchodové dvojité dvere, ktoré boli otvorené do korán. To by nebolo nezvyčajné. V dverách sa zrazu objavila slabá postava. 

Bola takmer priesvitna. Bolo to telo vyzerajúce ľahko. Bolo to dievča, jej farba bola tmavo hnedá. Vyzerala ako černoška no mohla mať tak meter. Pomaly sa ku mne približovala letom po podlahe. Jej nohy sa nehýbali. Tak ako žiadna jej časť tela. Oči jej klipkali od únavy a div že nespadla.

Onemela som. Každým metrom bola bližšie.

"Taylor?" vytrhol ma hlas Chrisi, ktorá ma hneď chytila za ruku. Chcela som niečo povedať ale slová boli ťažšie ako písmenka v čínstine. 

Venovala som jej desivý pohľad.

"Taylor, čo sa deje?" pridal sa ustarostený pohľad Troyeoho. Dokonca aj Daren ho mal.

"Vy ju nevidíte?" zamumlala som a ukázala prstom na malú postavu už takmer pri mne.

"Koho?" nechápal Rory a všetci sa pozreli mojim smerom.

Dievča už bolo pri mne a v tom sa bezmocne zložila na zem. Jej úbohe nahé telo hnedej farby spadlo na školskú dlážku no bola taká priesvitná, že som cez ňu videla vzor podlahy.

Slza mi stiekla po líci. Nebola som schopná nič urobiť. Dievča malo malé oči, ústa neohraničené perami, nemala nos a jej zuby boli špicaté. Jej vlasy boli však až po pás a boli rovnakej farby ako jej pleť, bola krásna. Hneď mi bolo jasné, že to nie je výmenná študentka z Európy.

"Pomôžte jej!" pípla som ale dostala som len nechápavé pohľady. "Vy ju nevidíte?" spýtala som sa a ukázala na zem.

Chrisi mi vyslala zmetené záporne kývnutie hlavou. 

Vydesene som pozrela na dievča na zemi. Otvorila jej malé oči bledej modrej farby. Pozrela na mňa a ukázala mi jej prstom s dlhým nechtom zahnutým do špicu, nech k nej prídem bližšie. Neváhala som a kľakla si k nej. 

Počula som jej zdráhavý dych a postupne započula hlášky.

"Spestete si! Siv vulk vi zashtiti!" nechápala som. Pozrela som sa do jej očí, ktoré sa zavreli a jej hlava spadla na zem ale nedopadla. Jej telo sa pred pádom jej hlavy rozletelo na milióny hnedých trblietok, ktoré sa po zemi dostali do vzduchu. Mihom žmurknutia boli aj tie preč.

"Taylor, čo sa deje?" čupol si ku mne Troye a snažil sa ma vytrhnúť z tranzu. Môj pohľad bol na mieste, kde ešte pred pár sekundami bolo dievča, ktoré sa rozletelo na trblietky.

"Spestete si... Siv vulk vi zashtiti..." zopakovala som. Ani za boha sa neviem naučiť kto patril do Rady piatich ale nejakú hatlaninu si zapamätám?

Troye mi silno zatriasol s ramenami.

Zaklipkala som a pozrela sa do jeho očí, ktoré boli bez seba od strachu.

"Čo sa stalo?" povedal potichu. 

Ešte raz som vrhla pohľad na podlahu a potom opäť do jeho očí.

"Niečo sa deje."

PÁR NUDNÝCH KECOV NA ÚVOD, tak ako sa patrí...

No ne! Ja som sa ku tomu dokopala! Ja viem, hrozne dlho mi to trvalo ale chcela som to prepracovať. Chcela som dobrú zápletku. Chcela som dať šancu láske. V poslednej dobre mi hrozne záleží na tom aký bude dej príbehu a ak sa mi ani trochu nepáči, tak ho proste napíšem odznova a ten predošlí skončí v koši. Tento príbeh je úžasný v tom, že je fantasy a preto  si nedávam ani hranice. 

By the way, čo vravíte na obal? Chcela som aby ladili a som s nimi spokojná. :D

Tiež sa predom ospravedlňujem za časti, ktoré budú nepravidelne vychádzať. No ide o to, že som si dala na ramená až tri príbehy a ja som rada za tie dva. Vidíte ako vás milujem? Takže, napíšte koment čo na to zatiaľ vravíte a predom píšem, nebojte Thomas tu bude a bude ho tu toľko, že vám začne až na nervy liezť.

Wow, ty si to prečítala? Máš môj rešpket :D Ja si to ani po sebe neprečítam...