V jeden deň sa Mirko spítal babičky. Babička povieš mi vtip? Áno poviem ti vtip Mirko. Babka mu vtip povedala a Mirko spadol do kolien. Mirko začal vtipy vymíšlať. Prešiel jeden rok a Mirko mal na papieriku veľmi veľa vtipov. Napríklad : Čo robí medveď v lese keď les horí? Horí tiež. , Radia sa dvaja policajti na zastávke autobusu. Pôjdeme autobusom alebo pešo? Podľa toho čo príde skôr. A tak Mirko písal a vymýšľal vtipy. Keď Mirko virástol písanie vtipov ho prestalo bavit.Jeho meno už neblo Mirko ale Miro. Písal knihy pre dospelích i pre deti. Deti keď čítali jeho knihy boli veľmi štastné. Knihy sa staly zlatímy knihamy slovenska. O niekolko rokov knihy boli také populárne, že boli preložené do iních jazykov. Tie knihy sa staly zlatímy knihamy sveta a na Slovensku boly tie knihy povinné čítanie. Miro sa stal najlepším spisovatelom sveta. Dokonca Miro dostal aj trofej za najlepšieho spisovatela. A potom bol Miro básnikom. Vymíšlal básničky. Napísal veľa básničiek. Deti ktoré čítali jeho knihy sa učili jeho básničky. Miro sa stal najlepším a najoblubenejším básnikom a spisovatelom na svete.
