Oh, Shut Up Potter! (HP- fanfiction Next Generation)

32. Kapitola

"Dámi a páni predstavujem vám tohtoročných víťazov dňa duchov. Slečnu Aimee Pattersonovú a Jamesa Pottera!" vyhlásila McGonagallová nadšene a ako prvá nám začala tlieskať. Vzápätí ju nasledovala celá škola.

Aimee sa na všetkých v nemom úžase pozerala.

"Vyzeráte strašne," povedala McGonagallka, "ale vyhrali ste, tak nám teraz povedzte, ako sa vám to podarilo," 
Usmiala sa na nás. Zrazu celá sála stíchla a netrpezlivo čakali na našu odpoveď..

Úplne som stuhol. Melin čo im povieme?! Nemôžem povedať, že sme sa bozkávali a že ma pri tom nepekne vyrušila. Jediná dobrá vec bola, že očividne nevideli, čo sa tam naozaj stalo.

"Hhh no..." začala Aimee "keď sme sa tam dostali..." hovorila pomaly a opatrne vyberala slová, "tak..." začala rozmýšľať a tak som jej pomohol:

"...tak sme hľadali cestu von," dokončil som.

"Von, správne," zopakovala, "zrazu sme sa dostali do miestnosti kde sme museli nejako spolupracovať aby sme sa dostali von." vysvetlila podrobnejšie.

"Áno a mokrí sme preto, pretože keď sa na mňa tuto slečna Pattersonová nahnevala tak na mňa použila zaklínadlo a ja som jej to potom vrátil." dokončil som a s Aimee sme si potichu vydýchli. Dúfal som, že takéto vysvetlenie bude McGonagallke stačiť.

McGonagalová sa zasmiala.

"Čo iné sa dalo čakať, no nie? A čo bolo to, nad čím ste museli spolupracovať?"
Opäť všetci stíchli a napäli uši.

Dobrotivý Dumbledore načo jej to je?!

"Bol to-" začal som ale nevedel som ako pokračovať.

"Hlavolam!" Vykríkla Aimee nadšene, "a na to aby sme ho rozlúštili sme museli spolupracovať a ako všetci vidíte sa nám to podarilo." Pozrela sa na mňa veľavravným pohľadom, ktorý mi naznačoval aby som pokračoval v jej príbehu ale mne to nedalo.

Aimee

"Naozaj sme ho vyriešili?" Opýtal sa ma a nadvihol jedno obočie tak aby som to videla len ja.

Merlin toto nemôže myslieť vážne. O čo mu sakra ide?

"Áno Potter vyriešili," precedila som cez zuby a usmiala som sa na McGonagallovú aby si nič nevšimla.

"Naozaj? Tak potom-" o kúsok sa ku mne priblížil.

Nevedela som, čo v tej chvíli mám robiť a tak som začala:

"A tu všetci vidíte," začala som sa prechádzať aby som sa od neho vzdialila, "prečo som naňho zaútočila zaklínadlom, on stále provokuje a ja sa iba rozčulujem, však James?" Otočila som sa naňho a usmiala som sa ale moje oči ho topili v čajovej lyžičke.

"Hhh určite, nech hocičo povedala, ženy majú vždy pravdu," všetci v sále sa začali smiať.

Šibalsky sa na mňa usmial.

"Tak vidíte, ďakujem všetkým, že ste tu tak trpezlivo na našich víťazov počkali, teraz sa môžete vrátiť do svojich ubytovní. Prajem príjemný zvyšok dňa!"

My sme pravdaže museli počkať kým všetci odídu, pretože nám McGonagallka chcela ešte niečo povedať.

"Takže," začala, keď už tam nikoho nebolo, "neviem síce, ako ste sa odtiaľ dostali, ale viem určite, že to nebolo žiadnym hlavolamom. Tento deň duchov bol o priateľstve a priateľskom spolupracovaní, nečakám, že mi poviete ako ste to spravili, iba som chcela aby ste to vedeli. No a teraz k vašim odmenám. Máte dovolené si oddýchnuť od vašich, nazvyme to prefetských povinností. Na celý mesiac sa môžete vrátiť do vašich starých izieb k vašim starým spolubývajúcim." Od nadšenia som sa usmiala.