Perá havranov, čierne sťa jeho oči,
toť jeden príbeh, ktorý snáď neskončí.
Perá havranov, ohlasujete jeseň.
Jeseň v mojom živote, o tom je táto pieseň.
Perá havranov, vznášajúce sa vetrom
a vzďaľujúce sa každým jedným metrom,
zaveďte moje myšlienky ta,
kde nič nie je, kde je samota.
Mýlim sa - a či nie, keď poviem,
že týmto žiaľom čo chvíľa ochoriem.
Myslím naňho - čo minúty, to žiaľ,
On to ale netuší, nevidí môj stožiar.
Perá havranov, kde máte majiteľa?
Hľadáte ho, ako ja - môjho srdca držiteľa.
A či ma k nemu vietor zaveje,
cez lúky, vrchy, až na koniec aleje?
Ďaleko sme, perá havranov, od našich majiteľov,
majiteľ srdca môjho, žije vyše tých vrchov.
Presne tam, hľa, na tom vrchu štvrtom,
jestvuje niekto, kto je mojej bolesti liekom.
Na tom pevnom hrade, hľa, vypína sa sťa mocný Perún,
iba pri pohľade naň, nestrácam vieru.
Mocný barón, pán hradu a dediniek pod ním,
jest tu niekoho, kto je mu podobný?
Vlasy sa vlnia pozdĺž jeho krku, oči sťa uhoľ,
jediná je chyba - vždy sa mi uhol.
Vrava sa chýri o ňom, vraj je krutý barón,
ach, perá havranov, už mi nepomôže ani samotný Metatron.
A či je tá krutosť oprávnená?
Za chyby svojho otca od malička pyká.
Turci si brúsia zuby na túto našu zem,
brániť ju s ním budem, pokiaľ sama vládzem.
***
Takže ahojky ľudia!!!☺
Už som naozaj dlho zvažovala, či sa do tohto pustiť, alebo nie. Totiž kedysi dávno, ešte pred dvoma rokmi, keď som sa ešte len rozpisovala, začala som s básničkami. Tie básničky som mala uložené v počítači, no teraz nemám ani poňatia, kde sú. :D A myslím, že je to tak aj dobre... Proste, to vy nechcete vedieť, čo som ja písala. :D No dobre, bolo to o anjeloch a páčili sa akurát tak mojej mamine, ale... Proste som to nejak na dlhší čas ukončila.
Začala som sa venovať niečomu úplne inému, ako bola poézia a bol to presný opak poézie. Ako ma už niektorí poznáte, viete, že ja píšem hlavne romány. A to vôbec nie krátke. Opäť sa ku mne dostala básnická nálada, napadli mi veršíky... Rýmy... A vlastne všetko, čo k poézii patrí. Pri mojej milovanej histórii som ale zostala, za všetko hovorí táto báseň, ktorú som pridala ako prvú.
Asi ste si niektorí všimli, že som sa pustila opäť do protitureckej tematiky, no tentoraz zo 16. storočia. Teda mám v pláne písať román o pomerne významnom šľachticovi, obzvlášť v našom kraji. Je ním nik iný, ako Valentín Balassa, ktorý bol - ak ste o ňom ešte nepočuli - vojak, barón a zároveň básnik. Takže ak vás niečo také zaujíma, tak budem rada, ak sa do toho pustíte. :)
Už ale kecám asi veľa. Očakávam vaše ohlasy a názory, takže budem rada, ak niečo pripíšete do komentárov, či sa vám viac páčia moje verše alebo moje romány. :D
Ak ste sa až sem dostali, skladám klobúk a prajem vám... No, peknú nedeľu. (práve je presne 0:01 :D) ☺☺☺♥
Gruß Gott!!!♥♥♥
