the great interview // calum hood

Chapter 33

» „A ako znie to, že ťa teraz pobozkám?" «       

„Ostaňme tu ešte dlhšie," povedal mi Calum a venoval mi slabý úsmev.

„Čo tým myslíš, Cal?" spýtala som sa ho a lepšie som sa usadila na sedačke. Jeho ruky okolo môjho pása ma bezpečne držali a hlavou som sa opierala o jeho hruď, ktorá sa mu pomaly zdvíhala.

„Nemali by sme ísť naspäť do L.A., mám pokrk všetkých tých povrchných ľudí, chcem tu ešte ostať. S tebou. Všetci už odchádzajú, ale my by sme tu ešte mohli ostať," povedal mi, hladiac a po ruke.

„A nemusíš byť náhodou v Los Angeles?" spýtala som sa jemne a pomaly som otočila hlavu, aby som sa mu mohla pozrieť do tmavých očí.

„Musím, ale nie teraz, až predtým, ako nám začne turné. Teraz mám ešte čas a chcem ho stráviť s tebou," vyhlásil Calum a zaboril si nos do môjho pleca, až som sa rozosmiala.

„Cal, to šteklí," smiala som sa, ale on ma nepočúval a iba ma silnejšie stisol.

„Ostaneš tu so mnou?" zamumlal mi do citlivej pokožky, jeho horúci mi tancoval na koži.

„Na konci mesiaca musím byť už naspäť v Amerike, aby som s Anne prekonzultovala môj článok, výročie WorldToday je predsa druhého februára, spomínaš si?" podotkla som.

„Hej, spomínam si," prikývol Calum a otočil sa ku mne tak, že tváre sme mali od seba vzdialené len na niekoľko centimetrov, „ale tiež viem, že teraz je iba začiatok januára."

„To je pravda," prisvedčila som slabo, hypnotizovaná jeho plnými perami, ktoré boli až nebezpečne blízko tých mojich.

Skôr, ako som mohla povedať ešte niečo, pobozkal ma na ne a mne z tela unikli i posledné zvyšky kyslíku. Jeho bozky ma vždy nechali lapajúcu po dychu a doslova som to milovala.

„Takže?" zašepkal mi do pier, hladiac ma po líci. „Ostaneš tu so mnou?"

„Mhm, možno," odpovedala som mu tak isto potichu, znova som si ho pritiahla, aby som mohla pocítiť jeho hebké pery na tých mojich.

„Čo ťa presvedčí?" spýtal sa Calum pošepky, bozkávajúc ma na hrdlo. Rukou mi odhrnul ramienko tenkého tielka a pobozkal ma na kľúčnu kosť, až som sa celá zachvela.

„Neviem," povedala som bez dychu. Bavilo ma provokovať ho. „To mi povedz ty, Cal."

„A keby-" Bozk. „-som ťa požiadal-" Bozk. „-aby si bola moja-" Bozk. „-priateľka?"

Chvíľu mi trvalo, pokým som si plne uvedomila, čo povedal. Keď som si to konečne uvedomila, odtiahla som sa od neho a zadívala som sa mu do hlbokých očí, ktoré odrazu boli také neisté, vystrašené z možného odmietnutia. Načiahla som sa a pohladila som ho po lícnej kosti, až jemne privrel oči a prichytil mi ruku tou svojou väčšou. Bol tak krásny.