V tvojich očiach

14

Prešli už dva dni. Do Maťovej triedy som ani nepáchol, nejak som sa tomu vyhýbal. S Maťom sme sa stretávali v bufete a na obede. Od neho som sa dozvedel, že Jana a Aďo si dali rande. Zamestnávali ma moje starosti a písomky, našťastie som nestíhal rozmýšľať nad hlúposťami. Len večer, keď som ležal v posteli mi Zelenoočko stále prišlo na rozum. Ako to, že sa o nej nedá nič zistiť. Dal som si vyhľadať priezvisko Rosinová a okrem toho, že mi vyhľadalo nejaké profily, ľudí, nič z toho sa nehodilo. V nájdených profiloch a stránkách nebolo nič, čo by sa mohlo hodiť na jej rodičov , nejaké fotky, alebo niečo. Mal som z toho vietor v hlave a aj tak som nemohol spať. Nakoniec som vstal a počítal fyziku. Olympiáda sa predsa blíži.

Ruka mi krásne zmodrela, pekne bolo vidieť, kde sa zatiahlo lano, bordové pásy sa tiahli od lakťa až ku zápästiu a na zápästí vytvorili úplne fialový náramok. Maťo si to všimol, keď sme sedeli na obede a ja som si vyhrnul rukávy.

„To čo sa ti stalo?"

„Ale nič."

„Hej nič."- Ach Robo, kde sa ten tu zase vzal.

„Je to náš hrdina." Maťo bol zvedavý, pozeral s nadvihnutým obočím, ale ja nič. Nechcelo sa mi o tom hovoriť. Iba som sa znechutene pozeral na jedlo, dnes to bolo fakt na nič. Otočil sa na Roba. Tomu viac netrebalo, hneď si prisadol. Moja nechuť sa rapídne zvýšila.

„No predstav si, liezla tá nová na stene a aj frajer si to pekne išiel hore. No a debil Paťo, čo ju mal istiť, sa na to vysral a radšej oblboval tam jednu. Zrazu sa jej šmykne ruka, potom noha a už padá. A čo urobí frajer? Normálne zachytí lano, obtočí si ho kolo ruky a ešte sa aj udrží na stene." Rozprával to ako nejaký skvelý zážitok. Posmešne som sa zasmial.

„Ty čo si sa nepochválil?" Otočil sa na mňa Maťo plný nadšenia. A čo som sa mal pochváliť? Som úžasný rytier čo zachránil princeznú a tá ho poslala do prdele? Zase sa vo mne ozval posmešný smiech.

„Divím sa, že sa ti hneď nehodila okolo krku." No do kelu, a keby si vedel, že mi odmietla aj poďakovať, to by už len pre teba bola story.

„A kto bola tá baba?"

„Ty tá ti má postavičku a ten zadok, ale frajer si už určite vybral od nej odmenu. Že?" Hneď sa do toho vkladal Robo. Hej, vybral, odmenila ma jak žiadna iná. Už som bol znechutený úplne.

„No tak povedz, kto to bol?" Prevrátil som oči a vzdal som to jedenie. Postavil som sa.

„Ešte som ju tu nevidel, je to nejaká nová." - dodával Robo.

Maťo sa narýchlo postavil tiež a pobehol za mnou.

„Ty určite vieš kto to je. Nebuď sviňa povedz." – zaprosíkal Maťo. Uškrnul som sa a dal tanier do okienka.

„Tyyyyyy, to nie!" – začalo mu kapčať.

„To vážne? Fakt Amélia?" Začal sa smiať ako malý. Mal som chuť ho strčiť do okienka s tým tanierom. Len som nad ním znudene pokrútil hlavou.

„To je bomba."

„Hej neskutočná." – zahundral som.

„Tak už sa s tebou baví? Zistil si niečo o nej?"

„Daj pokoj, idem na fyziku." Fakt nemám náladu, na jeho posmešky, idem na fyziku a tam bude ona. Dievča čo ma ignoruje, čo nestojí o moju pomoc, moju spoločnosť. Čo by sa radšej dolámala, ako by ma mala nechať pomôcť jej.

„Maj sa." Kývol som Maťovi a pobral som sa do skrinky po veci.

„Ahoooj." Pristúpila ku mne Vivi a oprela sa o skrinku, tak som sa do nej nemohol dostať. Pozrela na mňa s drzým úsmevom.