She wrote it. I ship it.

Harmione ❤

Harry nešťastne hľadí na hromadu domácich úloh. Šance, že to všetko dnes stihne, sú nulové. Asi by mal poslúchnuť Hermionu a konečne prestať s nechávaním si povinností na poslednú chvíľu. Ale je neskoro plakať nad rozliatym elixírom...
Po pár minútach Harry pevne stisne pery a prisunie si kopu bližšie. Možno by sa mohol vykašľať na veštenie... To má až na utorok a okrem toho, má to byť len denník snov... Tam môže napísať čokoľvek.
No také elixíry... Snape by ho nechal namieste prepadnúť, keby Harry zapojil do domácej úlohy svoju fantáziu. Takže knižnica.
Frustrovane zroluje pergamen so zadaním, pridá aj domácu úlohu z transfigurácie a vylezie z chrabromilskej klubovne.
Tráviť slnečnú nedeľu v zaprášenej knižnici je to posledné, o čo má záujem, ale nemá na výber. Len ťažko sa odvráti od okna, odkiaľ vidí svojich spolužiakov, ako sa vyhrievajú na jarnom slniečku a vkročí medzi knihy. Okamžite ho obklopí vôňa starých stránok a on sa pousmeje. Spomína na to, ako Hermiona tú vôňu zbožňuje. Vždy, keď sem príde, nasáva vzduch plnými dúškami. Harry to príliš nechápe, ale predpokladá, že je to pre Hermionu to isté, ako preňho vôňa leštidla na metly.
Prechádza sa pomedzi regále a hľadá čokoľvek, čo by mu mohlo pomôcť so Snapeovým zadaním. Popíšte výrobu všehodžúsu a jeho účinky. Pravdaže, Harry by mal zvládnuť domácu ľavou zadnou, veď všehodžús raz s Ronom a Hermionou tajne pripravovali... Ale to bolo dávno a Harry si ani za svet nedokáže spomenúť na celý priebeh prípravy. O ingredienciách ani nehovoriac.
Konečne nájde, čo hľadal. Po ceste k jednému z voľných stolíkov vytiahne ešte knihu na transfiguráciu a zloží svoj náklad. Vydá pri tom zvuk značiaci, že by bol teraz radšej kdekoľvek inde, než tu.
,,Hovorila som ti, že sa do toho máš pustiť už v piatok," ozve sa za ním tlmene. Harry sa ani nemusí otáčať, je mu jasné, kto nad ním krúti hlavou.
,,Veď hej... Ale bol tréning a potom..." Hermiona sa presunie oproti nemu a nad jeho výhovorkami len mávne rukou.
,,Ako myslíš... Ak chceš, s jednou úlohou ti pomôžem... Ale iba s jednou," ponúkne sa.
,,Vážne?"
,,Ron ma uprosil, aby som mu pomohla s čarovaním... Takže idem pomôcť aj tebe," vysvetlí.
,,Ja som čarovanie urobil už vo štvrtok... Ale s radosťou ti prenechám transfiguráciu," postrčí k nej Harry knihu. Snapa zvládne sám. Keby mu to napísala Hermiona, profesor by to zistil. A len potom by mal Harry problémy.
,,Fajn. Napíšem ti to a ty si to len prepíšeš."
,,Ďakujem, Hermiona," usmeje sa na ňu Harry a pohladí ju po ruke. Hermiona sa naňho usmeje.
,,Čo by ste vy dvaja bezo mňa robili?"
,,To je jednoduché. Nemali by sme s domácimi žiadne starosti... Už dávno by nás totiž vyhodili.. Alebo by bolo po nás. Zomreli by sme už v druhom ročníku," pokrčí Harry plecami.
,,Ale no... Možno by ste vydržali... Do tretieho," žmurkne naňho Hermiona a pustí sa do listovania v učebnici, zrejme, aby si overila nejakú informáciu. Harry pokrúti hlavou. Chvíľu ešte hľadí na strapaté vlasy svojej priateľky, stratený v spomienkach. Bez Hermiony by bolo definitívne po ňom, a to už dávno.
,,To, že na mňa budeš pozerať, ti s domácou od Snapa nepomôže," poznamená Hermiona, ani nezdvihne pohľad.
,,Ako vieš, že nemám urobené elixíry?"
,,Chceš mi povedať, že si pamätáš zloženie všehodžúsu?"
,,Nie," vzdychne Harry a konečne chytí do ruky brko a začne písať.

O dve hodiny šťastne odchádza s dvoma popísanými pergamenmi z knižnice von.
,,Ďakujem ti veľmi pekne, Hermiona. Bez teba by som tam sedel do večera..."
,,Nie je za čo..."
,,Ak ti to budem mať nejako oplatiť..." naznačí Harry a usmeje sa na ňu. Hermiona síce od neho a Rona nikdy nič nechce, ale aj tak... Keby náhodou.
,,Vlastne je tu jedna... Pravdaže, iba ak by si bol ochotný pomôcť..." Hermiona zastane a nervózne si hryzie do pery. Harry netuší, o čo ide, ale Hermionina nervozita v ňom vzbudzuje zvedavosť.
,,O čo ide?"
,,Poznáš Kenetha? Towlera..."
,,Ehm... Nie, nič mi to nehovorí."
,,Je to spolužiak Freda a Georga... To je vlastne jedno. Ide o to, že ma pozval na rande... A ja som ho odmietla. Ale on mi tak trochu nechce dať pokoj, tak ma napadlo... Keby sme predstierali, že spolu chodíme... Ale nie, zabudni na to... Hlúpy nápad," pokrúti Hermiona hlavou, celá červená.
,,Nie, počkaj... Nie je to zlý nápad, len... Prečo ja?"
,,Mám len teba a Rona a Ron... Veď ho poznáš. Je to horúca hlava, mohol by... Ale ako hovorím, kašli na to, ja si to vyriešim sama."
Hermiona... Rád ti pomôžem," usmeje sa Harry a položí Hermiona ruku na plece.
,,Ozaj?"
,,Prečo nie? Len mi povedz, čo odo mňa chceš."
,,V podstate som rozmýšľala... Vieš, dnes poobede je výlet do Rokwillu, Keneth ma chcel zobrať tam. Tak by sme sa tam mohli objaviť spolu, trochu sa prejsť jemu na očiach... Veď vieš."
,,Nebude si myslieť, že sme len priatelia? Vieš, prechádzame sa spolu dosť často..." zamyslí sa Harry.
,,To áno. Ale väčšinou je to aj s Ronom. Okrem toho som myslela, že by sme sa mohli držať za ruky... To by ho mohlo priviesť k tej myšlienke..." Teraz už očervenie aj Harry. Hermiony sa občas dotýka, je to preňho prirodzené. Ale chytiť ju za ruku... To už mu pripadá akosi intímnejšie. Dôverné.
,,Mohli by sme..." odpovie nakoniec a znova sa usmeje.
,,Naozaj to pre mňa urobíš?" opýta sa Hermiona nádejne.
,,Samozrejme," prikývne Harry.
,,Ďakujem!" vydýchne si Hermiona a rýchlo Harryho objíme. ,,Tak ja sa idem pripraviť a o hodinu ťa čakám vo vstupnej hale," oznámi mu a už jej niet. Harry sa vyberie tou istou cestou, ibaže o čosi pomalšie. To objatie... Bolo naozaj také iné, než tie predtým, alebo sa mu to len zdalo?

Hodina ubehne ako nič a Harry nervózne postáva pri bráne zo školy. Prehrabne si rukou strapaté vlasy a hľadá v dave študentov mihnutie čokoládovej hrivy... Tam je! Čaká naňho na schodoch. Harry sa cez dav prederie až k nej a ostane ohromene stáť. Hermiona má na sebe sukňu a blúzku... Oblečenie, ktoré jej nezvyčajne vykresľuje krivky.
,,Vyzeráš úžasne," unikne Harrymu skôr, ako si to stihne uvedomiť a zapýri sa.
,,Ďakujem... Hodí sa to na akože rande?" potočí sa Hermiona a Harrymu neostáva nič iné, len prikývnuť.
Spoločne sa nechajú viesť davom, prejdú pred skúmavými očami Filcha, strážiaceho, aby sa do Rokwillu nedostal nikto bez povolenia.
,,Kam pôjdeme?" opýta sa Harry, keď zostanú nerozhodne stať na hlavnej ulici.
,,Myslím, že som videla Kenetha, ako ide do Troch metiel. Môžme sa ísť chvíľu pretŕčať tam a keď si budem istá, že pochopil, môžme odísť a normálne sa prejsť po obchodoch," navrhne Hermiona. Harry prikývne a vykročí k hostincu. No skôr, ako stihne vojsť dnu, Hermiona ho zastaví.
,,Čo je?" Hermiona bez slova vystrie ruku. Harry pochopí a prepletie si s ňou prsty, pričom ho okamžite zavalí vlna tepla z jej dotyku. Hermiona sa usmeje a vtiahne Harryho cez prah dverí. Poobzerá sa po hostinci.
,,Tam je..." kývne hlavou na nízkeho chalana so svetlými vlasmi a vykročí k stolíku oproti Kenethovi.
,,Hermiona..." Harry ju trochu potiahne, aby spomalila. Pustí jej dlaň a miesto toho omotá ruku okolo jej pása. Toto si Keneth všimne skôr, ako ich prepletené prsty. Hermiona pochopí jeho zámer a pritlačí sa bokom k Harrymu. Spoločne sa posadia a vtedy ju Harry znova chytí za ruku.
,,Tak čo, vidí nás?" opýta sa Harry, keďže vie, že by bol sám určite nápadný, keby sa pokúšal Kenetha sledovať.
,,Áno... Ide sem," povie Hermiona a trochu sa jej zatrasie hlas.
,,Ahoj Keneth," pozdraví ho sekundu na to a nútene sa na chlapca usmeje. Harry si Kenetha premeria a pevnejšie stisne Hermioninu dlaň. Nediví sa, že s ním nikam nechcela ísť. Niežeby nebol príťažlivý... Ale vyžaruje z neho tá aura zlého chlapca, ktorú niektoré dievčatá tak milujú. No Hermiona k nim nepatrí, tu sa chlapec prerátal.
,,Hermiona... Odmietla si ma kvôli Potterovi? Myslel som, že ste iba priatelia?" nadvihne Keneth obočie.
,,Vlastne sme pár," odpovie namiesto Hermiony Harry, lebo cíti, že ona sa do toho veľmi nemá.
,,Ale nehovor... A ako sa bozkáva, ak sa môžem opýtať? Chcel som to skúsiť sám, ale akosi mi nedala príležitosť," nahodí Keneth smutný výraz a Harry pochopí. Vôbec im to neverí. Sú chabí herci, Kenethovi je jasné, že sú iba priatelia.
,,Úžasne," odpovie Harry aj napriek tomu a dúfa, že nejak zakryje nervozitu z odhalenia.
,,Teba do toho nič, ako sa bozkávam, Keneth. Necháš nás? Prišli sme sa zabaviť a ty nám tú zábavu kazíš," zasiahne Hermiona a zamračí sa.
,,Ako si želáš," zachechce sa Keneth a ležérnym krokom sa vráti k svojmu stolu.
,,Prepáč... Asi neuveril," povie Harry stíšeným hlasom, aby ich Keneth náhodou nezačul.
,,To nevadí," vzdychne Hermiona a zadíva sa do Harryho zelených očí. ,,Snažili sme sa... On skrátka vie, že sme len priatelia." Po poslednej vete Hermiona posmutnie.
,,Možno ešte máme šancu..." povie Harry potichu a nakloní sa cez stôl k Hermione. Ponorí sa do hnedých očí, potom tie svoje zatvorí a spojí ich pery v jedno. Hermiona chvíľu meravo drží, nereaguje. Potom sa pohne a bozk opätuje. Harry zdvihne ruku a zaborí ruku do hustých hnedých vlasov, rovnako neskrotných, ako ich majiteľka.
Ich srdcia búšia v jednom rytme. Úplne im vyfučalo z hlavy, prečo sem dnes prišli. Teraz vidia len jeden druhého. Až kým sa k slovu opäť neprihlási zdravý rozum.
Hermiona sa odtiahne a zmätene hľadí do dvoch smaragdov, akoby zahalených čímsi, čo nedokáže identifikovať.
V tejto chvíli vie len jedno. Či už Harry myslel tento bozk vážne, alebo len chcel zachrániť jej plán, Hermiona má jasno. Jej pocity pri ňom skutočné boli. A nech sa prepadne, ak to nechce pocítiť zasa.
Harry sám nevie, prečo to urobil. Chcel tak zúfalo zachrániť ich plán? Ak áno, prečo mu je totálne jedno, či to Keneth videl? Zaujíma ho len, či sa Hermiona po tom bozku neurazila... A či aj ona túži, aby sa to zopakovalo. Nikdy Hermionu nevnímal v romantickom zmysle... Ako ženu.
Ale teraz...
Najlepší priatelia... Dotyk, bozk... Zmätok. Už nikdy to nebude ako predtým...

Tvoja valentínka knihomolka4ever. Nechcelo sa mi... Ale čo ja pre vás neurobím :D Takže pekného Valentína všetkým ♥