the great interview // calum hood

Chapter 34

» „Milujem ťa." «

„Mám taký nápad, ale..." začal Calum pomaly a jeho oči našli tie moje. Obaja sme ležali na lehátkach pri bazéne a popíjali sme sladké drinky, zatiaľ, čo slnko lenivo zapadalo za horizont.

„Mhm?" zahmkala som a položila som si pohár so slamkou na stolík vedľa seba. „Čo to je, Cal?" spýtala som sa ho a natiahla som ruku, aby som nám preplietla prsty.

Jemne pohojdával našimi spojenými rukami a s úsmevom sa na mňa pozrel. „Možno to zo mňa teraz  hovorí len alkohol v mojom systéme, ale, mám taký šialený nápad...mali by sme si dať niečo vytetovať, niečo, čo nám bude navždy pripomínať Bali, a to, že sme tu boli spolu," vyhlásil a s očakávaním sa na mňa pozrel.

Postavila som sa postavila zo svojho lehátka, nepúšťajúc ho za ruku, som sa k nemu dostala a obkročmo som si naňho sadla. Ruky si položil na moje boky, keď som sa k nemu sklonila, vlasy mi padli okolo tváre a pobozkala som ho na pery.

Jeho rozhorúčená pokožka ma pálila pod prstami, ale nemohla som mu odolať. Jemne sa zasmial, mumlajúc mi do pier: „Čím som si toto zaslúžil?"

„Neviem, proste si roztomilý," povedala som mu so smiechom.

„Hej! Nechcem byť roztomilý, chcem byť drsný," vyhlásil a našpúlil pery.  

„Cal, ty nikdy nebudeš drsný, veď si roztomilé šteniatko," poznamenala som a on chcel niečo namietnuť, ale ja som ho tesne predtým pobozkala na pery a umlčala som ho.  

Potom som sa chcela odtiahnuť, ale on si ma k sebe znova stiahol a pritisol svoje pery na tie moje, až sa mi v bruchu prebudili ďalšie motýliky. Jeho ruky blúdili po mojej pokožke a i keď som si to doteraz neuvedomovala, zrazu som cítila, ako blízko sme boli a nedelilo nás od seba nič viac len pár vrstiev plaviek.

Rukami som sa opierala o jeho hruď, ktorá sa rýchlo zdvíhala a znova klesala, s každým trhaným nádychom a výdychom, a mňa to doslova privádzalo do šialenstva.

Presunula som pery na jeho hrdlo a z úst sa mu vydral tichý ston, tesnejšie si ma k sebe pritiahol a cítila som, ako rýchlo mu bilo srdce.

„Mali...mali by sme prestať," dychčal Calum a ja som prikývla, i keď mi telo horelo túžbou.

Ešte raz som ho pobozkala na pery a potom som si položila hlavu na jeho hruď a objala som ho. „Och...a k tomu tvojmu nápadu – je to dokonalý nápad, mali by sme to spraviť," povedala som s úškrnom.

„Naozaj?" spýtala sa ma šokovane Calum. „Myslel som si, že s tým nebudeš súhlasiť," vyhlásil trochu pochybovačne a pozorne sa mi zahľadel do očí, akoby chcel zistiť, či neklamem.

„Naozaj," potvrdila som s úsmevom a prešla som mu prstami cez tmavé kučery. „Chcem si toto tu zapamätať navždy a mám pocit, že tetovanie bude milá spomienka na všetko, čo sme tu prežili, vieš?" zašepkala som a on Calum prikývol.