the great interview // calum hood

Chapter 35

» „Zmenila som názor. Potrebujem špinu." «        

„Bude mi to tu chýbať," vyhlásil Calum smutne a vydul spodnú peru. „Ešte sa mi nechce odísť do Austrálie," dodal skleslo.

Vedela som, čo tým myslel. Obaja sme tu zanechávali niečo, čo už pravdepodobne nikdy viac nedosiahneme. Tu sme boli slobodní a nič nás netrápilo, žiadni fanúšikovia, či paparazzovia, len my dvaja a naša láska. Všetko bolo také čisté a nevinné, ale onedlho sa to všetko malo skončiť a každý náš krok si budeme musieť strážiť. Ťarcha toho, čo malo prísť, ma už teraz ťahala k zemi.

Zhlboka som sa nadýchla a natiahla som sa po jeho ruku, aby som mu ju ubezpečujúco stisla. „Ale nezabúdaj, že do Austrálie ideme spolu," vyhlásila som so slabým úsmevom, ale jemu to na tvári vyčarilo široký úsmev.

„Ja viem," povedal potichu a naklonil sa ponad operadlo sedačky a rýchlo ma pobozkal na líce, až som sa začervenala, lebo to bolo také nečakané a pritom také milé gesto. „Vieš o tom, že sa prvý krát stretneš s mojimi rodičmi?" spýtal sa ma.

Nechápavo som sa zamračila a pokrčila som obočím. „O čom to hovoríš, Cal? Veď som sa s nimi už stretla," poznamenala som zmätene.

„Hej, ale nestretla si sa s nimi ako moja priateľka," povedal mi.

„Práve som kvôli tebe znervóznela, ďakujem ti," zamračila som sa. „Úplne som zabudla na to, že s tvojimi rodičmi sa stretneme už ako pár," povedala som potichu a zapichla som pohľad do sedadla pred sebou.

„Hej," prehovoril Calum a chytil ma pod bradou, pomaly si ma k sebe otočiac, až som mu hľadela do očí. „Nebuď z toho nervózna, okej? Moji rodičia ťa už i predtým zbožňovali, to predsa vieš."

„Áno...teda nie, ale-" začala som, ale potom som pokrútila hlavou a pomaly som preglgla.

„Budú ťa milovať," ubezpečil ma Calum znova a ja som si nemohla pomôcť, musela som sa naširoko usmiať. Páčilo sa mi, ako ma ubezpečoval vo všetkom, v čom si nebola istá.

„Budem sa teda snažiť byť pokojná," povedala som namiesto ďalších neistých námietok a potom som si položila hlavu na jeho plece. „Zobudíš ma, keď tam budeme, prosím?" spýtala som, mumlajúc.

„Jasné," šepol mi a pobozkal ma na čelo.

-

V Austrálii sme už boli niekoľko dní a všetko bolo lepšie, ako by som bola očakávala. Calumovi rodičia boli neskutočne pohostinní a naozaj ma mali veľmi radi, aspoň Calum mi to stále hovoril, smejúc sa na tom, že ma mali radi viac než jeho. Jeden večer mi dokonca Joy povedala, že som bola to najlepšie, čo sa Calumovi mohlo v živote prihodiť. Joy a David predvčerom odišli do Adelaide, kde išli pozrieť nejakých svojich priateľov a tak sme s Calumom ostali v dome sami.