Lupienky červené,
vetrom unášané,
len oni poznajú moje trápenie.
Slzy mi tečú z očí,
moje súženie stále dookola sa točí.
Srdce ma bolí ,
vravím to znovu,
kiež by mi niekto podal pomocnú ruku.
Ľudia vravia: ,,Usmievaj sa na nepriateľa,
aj na toho, kto si z teba strieľa."
Ale ako , keď šťastie sa stráca?
Ako, keď slzy zdobia moje líca ?
Chcem ďalej bojovať no nemám síl,
Priala by so si aby ma niekto zachránil.
Búrka vo mne stále vyhráva,
život sa so mnou iba zahráva.
Myslím, že môj život sa podobá ruži,
každý lupienok okolo stredu krúži.
A ostré tŕnie ,
smutné chvíle pripomenie.
lupienky červené, vetrom unášané,
čo by som dala za jedno objatie...
