the great interview // calum hood

Chapter 36

» „Možno stratíš všetko, ale zostaneš verná sama sebe a to je to najdôležitejšie."  «

„Čo povedala Anne?!" zvolala Layla pobúrene.

Vzdychla som si prisadla som si k nej na gauč. Konečne som bola vo svojom byte a prvé, čo som spravila, bolo, že som pozvala k sebe Laylu, lebo som sa naozaj potrebovala svoju najlepšu priateľku.

„Lay, naozaj to je pravda. Povedala mi, aby som o nich napísala článok, ktorý ich v podstate úplne zničí," povedala som jej, položiac si hlavu do dlaní.

„A čo na to povedal Calum?" spýtala sa ma opatrne Layla.

Zdvihla som hlavu a našla som jej modré oči, ktoré s úzkosťou čakali na moju odpoveď.

„Iba mi pripomenul to, čo som mu sľúbila úplne na začiatku a to bolo všetko, nerobí si z toho veľkú hlavu," povedala som potichu a pohľad som zapichla do zeme. „Ale jemu nejde o prácu."

„Liv, tak to nesmieš brať," rýchlo ma začala ubezpečovať Layla, ale ja som iba nemo pokrútila hlavou.

„Vieš...možno sme si nikdy neboli súdení," povzdychla som si zúfalo.

„O čom to hovoríš?" spýtala sa ma Layla zmätene a prisadla si ku mne bližšie, aby ma mohla objať okolo pliec.

„Hovorím o tom, že možno to takto malo byť od úplného začiatku... zažili sme spolu tak neskutočne veľa za tak krátky čas, ale všetko dobré musí raz skončiť a možno sa to má skončiť práve teraz."

„Liv-"

„Nie, Layla, nechápeš...to, čo sme s Calumom mali, bolo krásne, ale obe vieme, že to nemalo žiadnu budúcnosť, i tak za chvíľu odchádzajú na turné a ja by som tu ostala a obaja by sme trpeli," pokrčila som plecami a do očí sa mi tlačili slzy. „Možno by som ten článok mala napísať tak, ako si to praje Anne a Calum by sa so mnou rozišiel, lebo by som ho zradila a bolelo by to, ale aspoň by sa to stalo a čím skôr by sa to stalo, tým skôr by som sa vyliečila zo zlomeného srdca," vysvetľovala som jej potichu a po lícach sa mi už kotúľali slzy.

„Liv, prestaň," zasiahla Layla, rýchlo krútiac hlavou. „Ak by si to tak i chcela spraviť, musíš to povedať Calumovi, zaslúži si to vedieť, nebolo by to voči nemu fér."

„Ja viem, ja viem, musím mu to povedať," šepla som zúfalo. Potom som sa však zasekla. „Lay," vydýchla som odrazu a Layla sa na mňa okamžite pozrela. „Ja to ale naozaj nechcem spraviť, nič z toho..."

„Tak to nerob, nepíš taký článok, o aký ťa žiada Anne, nerozchádzaj sa s Calumom, nekaz život jemu i sebe, nič z toho nemusíš robiť, Liv, to predsa vieš, že áno?"

„Ja...hej, viem...ale keď to neurobím, Anne ma vyhodí z práce a ja-"