One More Time

7.

Nestihnem si ani vydýchnuť, už letíme po blatom pokrytej betónovej ceste. Pre istotu sa držím všetkého možného, keďže Dean ide, akoby nám za pätami horelo. Nie sme od toho ďaleko, ale dosť pochybujem o tom, že Ruth zobudila všetkých, len aby nás mohli ísť chytiť. Načo by jej to asi tak bolo.

„To bolo výborné," vyhŕknem po dlhšej dobe. „Čo teraz?"

Dean mykne plecom. „Nájdeme Dana a ak nás nezabije, vrátime sa do starej nemocnice."

Ten nápad sa mi páči. Ale tá prvá časť ma trocha desí.

„Dobre," poviem. Nastane ďalšie trápne ticho. Pozorujem tmu za oknom a premýšľam, čo by sa asi tak stalo, keby Dean nevybehol z izby, teda keby ho Mary nešla zobudiť. Zrejme nič, keďže Ruth vedela, že som hore. Takže...Počkať! Prižmúrim oči a otočím sa na svojho spoločníka.

„Kedy si mi o tom chcel povedať?!"

„Hm?"

„Chcel si mi to vôbec povedať?!"

„Čo? O čom?" strhne sa nechápajúc.

„Nehraj sa na neviniatko. O tom úteku predsa," založím si ruky na prsiach.

„O úteku? Akom úteku?" vráti pohľad späť na cestu a zatvári sa, akoby v živote nikde nebol a počul o mne a chate v lese prvýkrát.

„Prestaň. Hádam si nemyslíš, že ti na to skočím," zošuchnem sa na sedadle a zatvárim sa urazene. „Neklam mi."

„Neklamem," nadvihne obočie.

„Ale áno. Je to celkom náhoda, nie?"

„Čo preboha?!" zatvári sa ešte viac nechápavo, no pohne sa mu kútik úst, čo ho prezradí, ja však zostanem hrať s ním.

„No Mary ťa príde zobudiť práve vtedy, keď sa ma nejaký chlap snaží dostať za šéfkou, ktorá náhodou vedela o tom, že som na chodbe, náhodou si mal pobalené veci, náhodou si ich mal v aute, v ktorom sme utiekli a prišli k chate. Celkom veľa náhod, nemyslíš si? Nie počkaj," urobím dramatickú pauzu a zamyslím sa. „Nie, nie. To je iba v mojej hlave. Prepáč."

„Asi áno," pritaká mi.

„To nemyslíš vážne!" vybuchnem a vyštverám sa späť do sedu. „Počkaj chvíľku...Nespýtal si sa ma, prečo o mne Ruth vie, čo znamená...Ty si o tom vedel! Vedel si o všetkom!"

Zachrapčím, spustím sa dole po sedadle a zamumlem: „Úžasné."

„No ták Ellis," tresne po volante. „Hádam si nemyslíš, že som v tom celý čas s nimi!"

Ešte ani nedopovie, už sa štverám späť do sedu. „To som nepovedala!"

„Ale povedala!"

„Nie," napravím si pás, ktorý ma priškrtil ako som sa rýchlo posadila. „Nie, len...Chcem tým povedať," vystriem ruky a vydýchnem. „Chcel si utiecť a nepovedal si mi o tom. To je všetko čo som chcela."

Nastane ticho, prerušuje ho iba zvuk motora.

„Chcel som ti o tom povedať."

„Aha!" vyskočím, no pás ma vráti naspäť. Zakašlem. „Vedela som to!

Prekrúti očami.

„A prečo si mi o ňom teda nepovedal?"

„Chcel som. Dozvedel som sa o Ruthinom pláne. Povedal som si, že to nedovolím a pri najbližšej príležitosti utečiem s tým, že vezmem aj teba. Je to nebezpečné a rozumný človek by to neurobil, ale je to predsa tvoj plán a nechať ťa s Ruth by bola najhoršia vec, ktorú by som vo svojom živote urobil. Teda druhá vec...Lenže potom sa to všetko zomlelo. Mary ma prišla zobudiť, že sa niečo deje a malo to dokonca čo robiť s tebou. Hralo mi to do kariet. Rozhodol som sa využiť to."