Na mojom Viktorovi nebolo nič romantické. Stále pohŕdal vzťahmi. Ale darilo sa mu budiť dôveryhodnosť a získaval si rešpekt.
Pri tejto situácii som si predstavovala Romana ako iritovaného červeného býka, ktorému z uší syčala para a ktorý nedočkavo hrabal kopytom, kým niekho nenaberie na rohy. Avšak skutočnosť bola iná.
Vyzeralo to, ako by sa veci vrátili do starých koľají. Z chalanov bol správny gang. Viktor už o spolku nehovoril. Zdalo sa, že pomaly nebadane zanikal. Roman sa smial na Viktorych vtipoch a na intráku nevládla nevraživosť.
Posledných pár dní sa toho dosť udialo. Viktor naladil chalanov na rozchody a pomiatol sa. Už viac ako týždeň nás známa časť mesta považuje za pár a vzhliadajú k nám. K Viktorovi ako k frajerovi, ktorý má obdiv a fanúšikov a ku mne ako ku dievčaťu, ktoré skrotilo jeho predsudky.
Blížil sa čas Améliinej oslavy. Sľúbila som jej, že neusporiadam žiadnu párty a ani ju nevytiahnem na žúrku. Kam pôjdeme, je otázne. Vďaka Viktorovi mi však ani darčeky nerobia problém. Na všetko som pripravená.
,,Ahoj," čakal ma pred školou po poslednej hodine. Usmieval sa od ucha k ichu a ruky frajersky skrýval vo vreckách.
,,Ahoj," zdvihla som sa na špičky, aby som mu dočiahla na pery. Bol však rýchlejší ako ja a naše pery spojil skôr, ako som odlepila päty 2 centimetre od zeme.
,,Smiem ťa dnes niekam pozvať??" nadhodil.
,,Nie," zavrtela som hlavou.
,,Prečo nie?"
,,Nie je to dobrý nápad," začala som sa ošívať. Nikdy sme spolu nikam nešli. Zpanikárila som.
,,Ale no ták, srdiečko. Prosím, musím sa s tebou ukázať," presvedčal ma. Chytil ma za ruky.
,,Nemusíš sa pretvarovať. Toto nie si ty, akého ťa poznám," prehodila som. Viktor bol vždy tvrdý ako skala. Neoblomný frajer. Teraz je však iný. Snaží sa hrať na romantiku. Netvrdím, že som si to takto nepredstsvovala. Len som nechcela, aby bol neslobodný a robil to, čo nechcel.
Dokážem vycítiť, že niečo s ním nie je v poriadku. Za ten čas, čo sme jeden druhého prenasledovali, som ho spoznala dostatočne na to, aby som vedela vycítiť jeho náladu a poznala som niektoré jeho myšlienkové pochody.
Vedela som, že tu niečo nehrá, ale nechcela som si to pripustiť, pretože sa mi páčilo, že je tak sladký. Ale čo je moc, to je veľa!
,,Ale tak si to chcela. Ja som chcel napraviť svoje činy a.." ťažko hľadal slová. Jeho úprimnosť bola tiež niečím, čo ma vyľakalo. Vždy predo mnou svoje city a postoje skrýval. Zrazu mi hovorí všetko.
,,Som rada, že sa neskrývame, ale mne chýba tá tvoja temná stránka, ktorá ma ohromovala," prezradila som, uznávam, trošku hlúpo, ale naozaj sa mi nezdal.
,,Aha, takže, keď konečne dostaneš, čo chceš, prestane sa ti to páčiť, čo?!" zvýšil hlas. Do jahody! Rozrušiť som ho ozaj nechcela.
,,Ty to nechápeš! Ľúbim ťa," usmiala som sa a chytila som keho tvár do dlaní. Odtiahol sa a zložil si moje ruky z tváre. Môj úsmev spadol.
,,Nie, myslím, že tomu rozumiem príliš jasne. Presne pre toto, som nežasol pri predstave vzťahu. Toto je to, čomu sme sa mohli vyhnúť, ak by si ma netlačila do tohto hlúpeho spojenia. Neviem, čo si si predstavovala. Očividne som sa snažil príliš a pre nič. Nezavďačil som sa ti. Ničím sa ti nezavďačím. Nikdy nie si spokojná!" rozhorčene rozhodil rukami. Vybuchol. Toto bolo to posledné, čo som čakala. Prekvapenieeee!!
,,Ale ja si predsa cením tvoju snahu. Som rada s tebou," obhajovala som sa.
,,To je to isté. Je iba otázkou času, kedy sa ti zunujem, prestaneš ma odmietať a budeš sa mi len vyhýbať. Budeš sa predo mnou skrývať. Budeš sa hnevať. Priznaj si, vzťah ti nevyhovuje. Teda možno ti nevyhovuje len vzťah nás dvoch. Naozaj som veľmi chcel napraviť tú hlúposť a zdalo sa mi to ako najlepší nápad, avšak teraz pochybujem o tom, či som sa rozhodol správne," prehodil na obhajobu svojej strany. Ani jeden z nás nebol vo výhode.
,,Bolo to správne. Ani si nedokážeš predstaviť, ako veľa pre mňa tvoje rozhodnutie znamená. Naozaj," ubezpečovala som ho. Čím ďalej sme pokračovali v tejto konverzácii, tým viac som naberala pocit, že to nemá zmysel. Zas sme boli dole na horskej dráhe. No tiež som mala pocit, akoby sme boli hore a padali sme na tvrdú zem voľným pádom.
,,Bolo to iba urýchlené rozhodnenie," hlesol. Dúfala som, že si to nerozmyslí a že táto naša hádka sa skončí. Každá naša hádka sa vždy skončila a vždy sme našli cestu k sebe.
,,Nevyhováraj sa na rozhodnutie pod tlakom. Vybral si si sám. A nechcem to inak," presviedčala som ho. Chcela som, aby sa upokojil. Chcela som ho chytiť za ruku, oprieť sa o neho a spoločne by sme kráčali k nám domov miesto obedu, na ktorý ma chcel pôvodne pozvať, ale ja som odmietla. Vyšmykol si ruku z môjho nie moc silného zovretia.
,,Nevyhováram sa, ale ty si večne nespokojná," zhodil vinu na mňa. To ma zabolelo.
,,Takže teraz je všetko toto len a len moja vina a vždy budem ja tá, ktorá nám všetko pokazí?!" hovorila za mňa zúrivosť.
,,Nie, to netvrdím, ale nemôžem sa snažiť byť pre teba dokonalým chalanom, keď viem, že na takú úroveň sa nikdy nedostanem. Je mi to ľúto, ale my dvaja nemôžeme byť spolu bez toho, aby sme sa neškriepili. To nám neprospieva a táto krivka nášho vzťahu sa mi vôbec nepáči," pokrčil nos od nespokojnosti.
,,Tak to zmeňme. Dostaňme sa z tejto horskej dráhy na rovnú zem. Skočme," naliehala som. Zrazu som dostala nádej na lepší priebeh.
,,Nemetaforizuj," zvrčal.
,,Chcela som tým len povedať, že ak sa posnažíme, môže nám to fungovať a ja sľubujem, že sa budem snažiť nefrfľať a príjmem ťa takého, aký si. Viem, že to všetko robíš kvôli mne," sršalo zo mňa nadšenie. Usmiala som sa, pretože som si myslela, že toto je zvrat z pochmúrna na vieru v nový a lepší začiatok začiatku.
,,Nie," pokrútil hlavou v nesúhlase.
,,To sa na to chceš vykašľať? Nebudeš bojovať?" vyčítala som mu. Nechcela som byť na neho zlá, ale nevedela som ako ho prinútiť, aby sa vykašľal na tento rozbroj a aby sme už vypadli zpred školy. Nikto okrem nás tam už nebol.
,,O čo mám bojovať?" rozhorčene rozhodil rukami do strán. Keby to urobil pár minút predtým, určite by niekoho trafil.
,,O mňa? O nás? Nemôžeš sa vzdať vždy, keď niečo nie je v poriadku!" snažila dom sa mu dohovoriť. Zdalo sa, že to zaberá.
,,Nevzdávam sa!" zhúkol. Takto si zanechával obraz drsňáka a potom si ma za pás pritiahol bližšie a spojil naše pery. Tvrdo. Naliehalo.
🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦🐦
🐦Ahojte! ;)
🐦 ako ste si užili časť? Čakali ste, žeViktor odíde a nechá tam stáť Alex celkom samú? Pretože ja áno :D
🐦Myslím, že čoskoro už bude ASZS u konca, dúfam, že nezúfate... písať neprestávam! ;)
🐦budem sa tešiť každej vásej odozve a ďakujem vám za všetku doterajšiu ;)
🐦🐦🐦🐦
SY, Rony🐦
VOUS LISEZ
Ako správne zlomiť srdce I.
Roman d'amour'Ako čierna a biela. Ako noc a deň. Ako svetlo a tma. Obaja sme ako nespútané šelmy. Ako na horskej dráhe. Radi sa dvíhame a neradi padáme. Viem sa o seba postarať. Viem, že aj on je rovnako nezávislý. Viem, že bude môj. Viem, že len on sa ku mne ho...
