Ja a ty? Vylúčene

Nie je to ľahke

Volám sa Kate(18), a teraz vám poviem pribeh o mne a Filipovi(19).

...Jedno náro mi nezazbonil budík, "meškám", to nie je pravda, rychlo som sa obliekla a utekala tými hrbolatími cestami. Je šťastie že som si nevyvrtla členok. "Hejj Kate", zakričal Filip.
Zajasala som, ani som nestihala povedať a, a už sme sa obímali. Filip bol mojim najlepším kamarátom, vedel takmer o všetko. Ako žijem, že niesom najbohatšia, žijem u sesternice pretože moji rodičia zomreli keď som mala 10 rokov a stale tomu nemôžem uveriť. "Ty plačeš?" spytal sa ma. "No, spomenula som si na mamu, ocka..." zahýkala som. "Zlato", neplač bude dobre. On bol asi jedyný normálny človek z celej školy, aj sveta. "Kate, po šole ti chcem niekoho predstaviť" zajasal. "Poznám ho alebo je to dievča?" bála som sa. "Vola sa Lucas.." ten Lucas. "Lucas Damon?" ten idiot ktorý sa mi smeje na každom rohu? Nechápala som Filipa. "Počuj nie je až tak zlý, chlapci maju potrebu sa predvádzať pred dievčatami aby ich zaujali, pritebe sa mu to však nedarí" spýtal sa či vás zoznámim. Súshlasila som, teda aspoň môj mozor vydával odpovede typu. "Je sexy, Samozrejme že ho spoznám rada, Chce ma?" ale nechala som si to pre seba. Po škole plnej nudy som išla po tom uplne najviac dodrbanom chodniku ako sa len dalo. Zraza mi pošmykla nohana jednom hrboli a nepamätám si čo bolo ďalej.
"Kde som?" vyskla som. Nevedela so o ničom, kde som, čo sa stalo, čo tu robim. Klop-klop. Zrazu vošile Lucas aj Filip. Ihneď som vstala a objala Filipa z celej mojej sily. Ani sa to nedala opísať. Zrazu zakašlal Lucas. "Ehmm" ahoj. Uplne natešená som povedala ahoj, a pri tom som sa strašne červenala. Sice som si chcela zachovať vážnu tvár, nedalo sa. Filip mi že som si udrela hlavu a preto ma zobral k sebe. Lucasa zavolal pretože chcel využiť situaciu.
"To by nebol on", zasmiala som sa. Na displeji mi vietilo 5 zmeškaných hovorov od sesternice. "Musím ísť", volala som. "Pôjdem ťa odprevaďiť", tuším máme rovnaku cestu. "Dávaj mi na ňu pozor" inak... "Ďam", zvolal Lucas.
Vyerazili sme ale nie tou odpornou cestou, Lucas mi ukázal skratku ktorá ma dovedie priamo domov. Boli sme úplne ticho, počuť bolo len šum vetra.
Zrazu ani neviem ako ale začala téma. "Tak ty chodíš s Filipom" smutne mi pozrel do očí. "Nie", je to len môj najlepším kamarát, lepšieho chlapca nepoznám, je strašne milý a pekný, ale sme len kamaráti.
"Ja byť tvoj kamarát" balil by som ťa. Síce som sa zasmiala ale ten smutný pohľad mi nešiel do hlavy. Nechápala som to, ten najlepší chalan zo školy a
Vybral si mňa? "Obyčajne, chudobné dievča". Bola som pri dome. "Tak zajtra" zvolala som. Podyšiel ku mne, a ja som cítila jeho chladný dych. A zrazu ma pobozkal. Slovami neviem popísať ten pocit, užívala som si to ale na druhej strane som myslela na Filipa. "Ako by sa cítil keby nám videl?", odtrhla som sa. "Prepáč mi to" vážne som nechcel, nechal som sa zviesť. "To ja" prepač musím isť. Doma som o tom premýšlala najviac ako sa dalo, a zrazu....

Tak prva časť je tu ak chcete ďalšiu dajte vote.
Dúfam že je to zaujimave😍