Rogersova dcéra

5

Tvár som si opláchla studenou vodou.

Zo skriňe som si vybrala obyčajné čierne tričko.

Vyšla som z izby a šla do kuchyňe. Pozrela som sa do chladničky, ale nič ma neoslovilo. "Friday objednala by si mi pizzu, prosím?" spýtala som sa. "Áno slečna, akú si dáte?"
"Dnes mám chuť na syrovú."
"Áno slečna." odpovedala.

Zobrala som si pohár s vodou a šla naspäť do izby. Sadla som si a zapla notebook. Len tak som si prezerala facebook. "Slečna vaša pizza práve dorazila." oznámila mi U.I "Ďakujem." vybrala som si peňaženku a šla zaplatiť. Zobrala som si pizzu a chcela ísť naspäť do izby.
"A mňe neponúkneš?" spýtal sa ma hlas. Otočila a všimla som si Tonyho. No ako inak. Odtrhla som mu jeden trojuholník z tejto chutnučkej pizzy. "Dáko málo nie?" na oko smutne sa na mna pozrel. "Dneska nemám náladu sa deliť. Prepáč Tony." smutne som sa usmiala a šla do izby. Zavrela som dvere, sadla som si a pustila sa do jedla.

...

Mám výčitky. Sľúbila som mu že nebudem piť alkohol, a ja blbá som to nedodržala. Po niekoľko minútovom rozmýšľaní som sa rozhodla mu ospravedlniť. "Friday kde je Steve?"
''Pán Rogers sa nachádza v laboratóriu, s pánom Bannerom."
"Ďakujem." odišla som smer laborka. Nakukla som cez sklenené dvere. O niečom debatovali. Bruce si ma všimol a kývol na mňa hlavou.
Opatrne som otvorila dvere a vošla dnu. "Potrebujem sa s tebou porozprávať." neiste som sa usmiala. Pozrel sa mojim smerom. Postavil sa a išiel ku mňe. Vyšli sme na chodbu.
"Tak čo potrebuješ?" ešte stále je na mna nahnevaný. Takto nahnevaný asi ešte nikdy nebol. "Ja sa chcem ospravedlniť za to čo som spravila. Bola to odo mna hlúpe." pozrela som sa do zeme. "Máš pravdu. Bola to hlúpe. Dúfam že už to nespravíš."pozrela som sa na neho. Trošku sa usmial. "Sľubujem." objal ma. Oplatila som mu ho. "Tak ja idem za Brucom."
"Dobre." odišiel do laborky. Ja som sa vrátila naspäť do svojej izby. Lahla som si na posteľ a na chvíľu zavrela oči.

...

''Slečna. Je čas vstávať." otvorila som oči. "Koľko je hodín?"
'"Je presne 16 hodín a 15 minút." odpovedala mi. "Už som hore." pretiahla som sa. Postavila som sa a šla do kúpelňe. Prečesala som si vlasy a opláchla tvár. "Prechádzka by mi teraz bodla." povedala som si pre seba.

Išla som ku skriňi a otvorila ju. Vytiahla som si rifle a bielu mikinu. Zobrala som si hodinky a dala si na ruku. Mobil a ostatné veci si nechám tu. Vyšla som z izby a šla do obyvačky. Sedel tam otec a niečo si čítal. "Môžem sa ísť prejsť? Nepôjdem ďaleko od Toweru" neiste som sa spýtala. "Je mi to jedno." odsekol. Prekvapila ma jeho reakcia. Zostala som naštvaná. Neodpustil mi predsa? Čo mení náladu ako sa mu chce? Ďalej som nečakala a šla som von. Fakt sa potrebujem vyvetrať.

Slnko už pomaly zapadalo, ale napriek tomu prijemne hrialo. Pozrela som sa na hodinky a zistila že je už šesť hodín. To mi nevadilo a šla som daľej. Išla som okolo malého obchodu a započula krik. "Hej to je tá čo bozkávala tvojho frajera." zakričalo nejaké dievča. Zovrelo mi hrdlo. Tohto som sa asi bála. Mala som radšej ostať v Toweri. "Čakaj, socka!" zakričalo iné dievča, musela to byť jeho frajerka. Otočila som sa a videla blondýnu s veľkým výstrihom. "Ty si sa bozkávala s mojim Jackom?" spýtala sa normálnym hlasom. "Nič také si nepamätám." povedala som s kamenou tvárou. "Neklam, videla som to video!" ziapala po mne. "No keď myslíš." povedala som jej. "Ty ubožiačka!" niekto ma chytil za obe ruky.Vrazila mi pästou do tváre. V ústach som cítila chuť krve. Dala mi dalšou pästou do oka. To bude monokel. Pustili ma a ja som padla ma kolená. Zavrela som oči.
"Už sa ho nedotkneš." zašepkala mi do ucha. Počula som ako odišli. Otvorila som oči. "Ste v poriadku?" spýtala sa ma postaršia pani. "Áno." usmiala som sa na ňu a šla naspäť do Avengers Tower. Vyšla som výťahom do kuchyňe. Bol tam oco. Otočil sa na mňa. Keď si všimol že mám krv na tvári, a zakrvavenú mikinu, postavil sa a prišiel ku mňe. "Emma čo sa ti stalo?!" chcel sa ma dotknúť ale odstrčila som mu ruku. "Neni ti to náhodou jedno?!" vyprskla som. Naštvaná som odišla do izby. Tresla som dverami. Dala som zo seba oblečenie a hodinky som hodila o zem. Na mieste sa rozpadli.

Išla som do kúpelňe a zavrela dvere. Opatrne som sa pozrela do zrkadla. Na oku sa mi začal robiť monokel, pod nosom som mala zaschnutú krv. Zobrala som vreckovku a snažila sa zbaviť krvi. Opláchla som si tvár. Dúfam že ten monokel nebude taký hrozný. Dala som si poriadnu sprchu. Obliekla som sa do pyžama a sadla si na posteľ. Niekto zaklopal. "Kto je?!"zvrieskla som. "To som ja Tony." odpovedal mi. "Poď ďalej." trochu som sa ukludnila. Otvoril dvere a vošiel dnu. V ruke držal mrazenú zeleninu. Podal mi ju a ja som si ju priložila na oko. "Kto ťa zbil?" spýtal sa. "Neštastná náhoda." usmiala som sa. "Neverím." usmial sa tentoraz on. Pozrela som sa na zem. "Poď so mnou, niečo pre teba mám." jemne ma chytil za rameno. Zmätene som sa na neho pozrela, ale nasledovala som ho.

Vošli sme do jeho dielňe. Posadil ma na stoličku a niekam odbehol. Porozhliadla som sa. Má tu vážne veľa strojov. Prišiel a niečo držal v ruke. "Čo to je?"
"To je hologram. Vyrobil som ho špeciálne pre teba." usmial sa a podal mi ho. "To je ten ten divný prístroj na ktorom si pracoval keď som ťa tu bola pozrieť." zasmiala som sa. Uškrnul sa. "Ako to funguje?"spýtala som sa ho. "Stačí keď povieš zapnúť a malo by sa to zapnúť. Je v ňom zabudovaná Friday. Bude reagovať iba na tvoj hlas."
"A je na ňom tvoja podoba, takže môžeš niekoho osrať." zasmial sa. "Pozor na jazyk." zasmiala som sa. "Ďakujem." objala som ho.

Keď som prišla do izby, hologram som opatrne položila na stolík a ľahla si. Zhasla som svetlo a zaspala.