Luke Sinclair sa pohodlne usadil do koženého kresla a hľadel na muža, ktorý sedel za stolom oproti nemu. "Musíme jej o tom povedať, Wyatt," povedal. "Keď o tom nebude vedieť, mohlo by ju to stáť život."
"Tvojou povinnosťou je zabrániť tomu," odsekol Wyatt Conner a pozrel na Luka chladným, tvrdým pohľadom.
Luke mu ten ľadový pohľad opätoval, aby mu dal najavo, že ho vôbec nezastrašil. "Budem mať väčšiu šancu, ked bude spolupracovať."
"Povedal som ti nie!" skríkol Wyatt a buchol dlaňou o stôl tak silno, až telefónne slúchadlo vypadlo z vidlice. Potom vulgárne zanadával, ako ho Luke ešte nikdy nepočul, a napravil slúchadlo. "Keby som povedal Elisabeth, že chlap, ktorý ju pred šiestimi rokmi uniesol, ušiel z väzenia, a posielam šéfa svojej ochranky, aby ju chránil, zbláznila by sa od strachu."
"Elisabeth si zaslúži vedieť že Curtis utiekol. Ked jej to zatajíme, bude oveľa ťažšie ochrániť ju." Luke spojil svoje dlhé prsty do striešky a naliehavo pozrel na Waytta. "Tvoja sestra má dvadsaťsedem Wyatt. Je dosť stará na to, aby sa vyrovnala s tým čo jej hrozí."
"Poznám ju Luke. Ty nie. Curtis ju takmer pripravil o rozum. Nezvládla by to." Bezmyšlienkovito bubnoval prstami po naleštenej doske písacieho stola. "Nechcem, aby opäť trpela."
Proti svojej vôli zablúdil Luke pohľadom na fotografiu v striebornom rámiku, stojacu na stole, na ktorú jeho šéf hľadel. Žena na nej bola taká krásna, že mu pripomínala vychádzajúce slnko. Keď tú fotografiu videl po prvýkrát, jej krása ho šokovala. Hľadel na ňu bez dychu a bez slov, až sa jeho bušiace srdce vzbúrilo a donútilo ho nadýchnuť sa.
Ale to bolo pred štyrmi rokmi. Od toho času sa naučil svoje reakcie ovládať. Jednoduchšie však bolo na tú fotografiu nepozerať.
Zaťal zuby, keď si uvedomil v akom nebezpečí je Elisabeth. Hľadel na fotografiu a pokúšal sa v jej peknej tvári nájsť zraniteľnosť, o ktorej hovoril Wyatt. Dlhé blonďavé vlasy sa jej vlnili po plecia a z nevynnej tváre sa na neho smiali tmavomodré oči. Vyzerala veselá a zdravá, menšia než doberman, ktorý stál na zadných nohách a oblyzoval jej tvár.
Vyfotili ju na pláži na ostrove Quincy na severe štátu Washington, kde sa už šesť rokov skrývala. Ostrov bol kúsok od Kanady, zato od nich, od sídla Wyattovej firmy v Singapure, bol vzdialený pol cesty okolo sveta.
Pri pohľade na fotografiu priam počul Elisabethin smiech. Keby vedela, čo jej hrozí, určite by ju smiech prešiel. Posunul sa na stoličke, natiahol pred seba dlhé nohy a pozoroval svojho šéfa. Vrásky na čele sa mu prehĺbili a sánky mal silno stiahnuté. Robil si o sestru starosti a mal prečo. Počas tých rokov, čo sa o ňu staral od smrti ich rodičov, sa o ňu musel neustále báť. Ich rodičia sa utopili počas prudkej búrky na okružnej plavbe po Jávskom mori - kdesi medzi Singapurom a Surabayou. Wyatt mal vtedy tridsať a zapracovával sa vo vedení rodinnej firmy - vlastnili sieť hotelov a rôznych iných nemovitostí. Rozhodol sa, že si Elisabeth nechá pri sebe. Ďalšou možnosťou bolo poslať ju k tete do Južnej Karolíny. Podľa Wyatta by ju tam však dostal, iba ak by ju zviazal a poslal k tete poštou ako batožinu.
"Elisabeth vie, že by si nikdy nedovolil, aby sa jej niečo stalo, Wyatt," námietok Luke po chvíľke ticha.
Wyatt znechutene vykríkol: "Rovnako ako pred šiestimi rokmi?"
"To nebola tvoja chýba. Analyzoval som tu situáciu veľa krát a zakaždým som dospel k záveru, že si nemal šancu tomu únosu zabrániť."
Wyattovo bohatstvo z neho urobilo lákavý cieľ pre únoscov a iných grázlov. Ich túžba po ľahko získaných peniazoch bola súčasťou života v týchto končinách sveta rovnako ako v Európe, Južnej Amerike alebo na ktoromkoľvek inom kontinente. Wyatt urobil všetky možné bezpečnostné opatrenia, aby ochránil seba i svoju sestru, ale jednoducho to nestačilo. Elisabeth bola vtedy príliš mladá, aby si uvedomovala nebezpečenstvo. Zrejme preto, že bola od detstva príliš chránená. A príliš dôverčivá.
