Rogersova dcéra

8

Ráno ma zobudili slnečné lúče. Pozrela som sa na hodiny, a zistila že je niečo málo po siedmej.

"Ahoj Friday." povedala som. Fakt som chcela vedieť že či zareaguje na môj hlas. "Dobré ráno slečna."
"Ako sa majú?"
"Pán Rogers sa vás snaží nájsť, ale veľmi sa mu nedarí. Pán Stark sa opil a slečna Pottsová sa ho snaží ukludniť. Pán Banner je v laborke a niečo skúša. Slečna Romanovová s pánom Bartonom trénujú boj zblízka."
"A čo Wanda s Visionom?" zasmiala som sa.
"Slečna Wanda oddychuje a Vision asistuje pánovi Bannerovi." odpovedala. "Friday?"
"Áno slečna?"
"Nemohla by si mi ich ukázať"
"Samozrejme."

Zapol sa hologram. Z izby do izby mi ukazovala ako sa majú a čo robia.Videla som Tonyho. Vyzerá že nad niečím usilovne rozmýšľa. "Zastav tu obraz prosím." rozkázala som. Nič som však nepočula. "Zapni zvuk prosím." keď som ju požiadala, tak aj spravila.

Pri tom ako dumal tak z úst vypustil pár nadávok. Musela som sa zasmiať.

"Friday už budem musieť ísť. Prosím ťa nikomu o mňe nehovor. Ale tajne pozdrav Tonyho a odkáž mu že som v poriadku, ale nech čuší!"zasmiala som sa. "Áno slečna."
"Ďakujem."
"Pekný zvyšok dňa slečna." pousmiala som sa a vypla hologram.

Odložila som ho do ruksaku, aby mi ho nikto nezobral.

Zobrala som si obe farby a nožnice.
Položila som ich na umývadlo, aby som sa mohla ostrihať a prefarbiť.

Opláchla som si tvár studenou vodou.

Odomkla som, ak by náhodou prišiel Max.
Zobrala som si rožok a natrela si ho maslom. K tomu som si spravila teplý čaj.

Keď som dojedla odpratala som riad.
Niekto zaklopal, pravdepodobne Max. Aj tak som sa pre istotu rozhodla ísť otvoriť sama. Otvorila som keď som si potvrdila že je to Max.
Vošiel a pozrel sa na mňa. "Dobré ráno."pozdravil sa. "Dobré Max." otočila som sa a usmiala. "Pre boha Emma čo sa ti stalo?!"vydesene na mňa pozrel. "Čo?" nechápala som.
"Máš monokel na pravom oku." prišiel bližšie. "Ja o ňom viem."
"Kto ti to spravil?" vyzvedal. "Jedno dievča."
"Prečo?" nadvyhol obočie." No bola som na Sabininej párty v jednom klube, a pobozkal ma jeden chlapec, myslím že sa volal Jack? No a to bola jeho frajerka." ušlrnula som sa. "Čo so sa nebránila? Tvoj otec ťa to učí, či nie?"
"Pravdepodobne som si to zaslúžila. Pretože, ako vieš, opila som sa aj keď som slúbila otcovi že to neurobím."
"A snažím sa vyhýbať tréningu s otcom." dodala som. Spoločne sme sa zasmiali. Pozrel sa na hodinky na ruke. "Rád by som sa porozprával, ale musím ísť." odišiel ku dverám. "Dobre. Ja sa idem asi fakt ostrihať."ukázala som mu nožnice s farbami. "Držím palce." povedal a odišiel. Zavrela som dvere a šla do kúpelňe.

Do ruky som odhodlane vzala nožnice a do druhej hrebeň. "Sú to len vlasy." pomyslela som si.

Pomaly som si odstrihla prvý prameň vlasov. Zhlboka som sa nadýchla a v strihaní nezastavovala. Vlasy padali na zem.

...

Po pár minútach som mala hotovo. Pozrela som sa do zrkadla. Skrátila som si ich kúsok pod uši. Vždy som si nechávala nárast dlhé, ale mám pocit že sa mi krátke hodia viac.

"A teraz tá druhá časť."

Zobrala som blond farbu a vytiahla ju.
Z krabičky som vytiahla rukavice a štetec. Prečítala som si návod. Podľa toho som to premiešala.

Začala som farbiť. Plne som sa pri tom sústredila, aby to nevyzeralo zle.

Pozrela som sa na krabičku a pozrela sa koľko minút si to mám nechať.
Písali že pätnásť minút a nie dlhšie.

...

Konečne prešlo pätnásť minút, a ja som si to mohla opláchnuť. Usušila som si ich uterákom.
Prečesala som si ich a pozrela sa do zrkadla.

Ako blondýna by som vyzerala ako dement. Uškrnula som sa, potom som sa na sebe zasmiala.

Tentokrát som vytiahla modrú farbu a vymenila si rukavice. Farbu som začala nanášať.

Toto trvalo troška dlhšie. Keď som to dofarbila opät som sa pozrela na krabičku. Tiež tam bolo pätnásť minút.

Počkala som. Medzi čakaním som si zapla malé rádio ktoré som tu našla. Hrali nejaké pesničky, ktoré nie sú môj štýl, ale dá sa to počúvať.

Keď prešlo úmorných pätnásť minút, opláchla som si hlavu. Poriadne som si uterákom usušila hlavu. Zase som som sa rozčesala.

Pozrela som sa do zrkadla.

Na to že som to robila ja, vyzerá to dobre. Páči sa mi to. Zo šuflíka som vybrala fén.

Spokojne som sa usmiala.

Vlasy som zobrala na menšiu lopatku a vyhodila ich.
"Papá moje vlásky." pozrela som sa pod balkón pri ktorom bola hneď strecha. Neni to až tak vysoko.