I Want You [5sos]

Odpusť mi, je mi to ľúto

Cestou domov som už nemala silu na nič. Nevládala som šoférovať,  rozmýšľať a ani dýchať. Jediné čo mi ako tak išlo bolo držať nohu na plyne. Nevnímala som nič,  svetlá pouličných lámp ani zbesilé trúbenie vodičov.  Len som sa chcela čo najrýchlejšie dostať domov.

Našťastie sa mi nič nestalo,  hoci mi na tom Bohvieako nezáležalo. 

Auto som zaparkoval hneď za bránou, vypla som motor a oprela sa.  Čo teraz budem robiť?
Rukami som udrela po volante. Do riti, prečo? Vystúpila som z auta a pobrala sa domov, myslím že som kľúče nechala v aute,  len dúfam , že ho nikto neukradne.

Našťastie bolo ešte odomktnuté. Vyzula som si topánky a šuchtavo som prešla do izby.  Na sprchu som sa vykašľala,  jediné čo teraz potrebujem je spánok.  Dúfam,  že aspoň ten ma ochráni pred zlými myšlienkami.  Neunúvala som sa prezliesť do pyžama,  už znova,  proste som sa len zvalila do postele a zaspala.

*****

"Tess,  Tess počuješ ma?" Zamával mi pred tvárou Luke. Okamžite som otvorila oči a pozrela sa na neho.  Usmieval sa od ucha k uchu a v ruke držal nejaký papierik.

"Čo chceš?" Spýtala som sa.  Mala som trochu zastrený hlas,  no bolo mi rozumieť.

Luke ku mne natiahol ruku, a čakal.  Nedochádzalo mi o čo sa snaží, bola som tak trochu mimo, akoby si môj mozog zobral dovolenku.  Nakoniec to vzdal a položil ten papier na moju prikrývku. Stále mi však nedochádzalo o čo sa jedná a tak som len nadvyhla obočie.

Luke podráždene pokrútil hlavou.  "Prečítaj si to. " oznámil mi vecne a odišiel.

Hneď ako sa stratil som schmatla papierik. Tá zvedavosť bola priam ubíjajúca.  Moje podvedomie doslova kričalo len aby sa dozvedelo čo tam je.

Rozložila som odkaz a po prečítaní som zistila, že tam dokopy nič nie je.  Moje podvedomie však stále šalelo, akoby tušilo o čo ide.

Na tom zdrape papiera boli len jednoduché informácie a to miesto a čas kde sa máme stretnúť.  Odosielateľ sa však nepodpísal.

Vzdychla som si a vstala z postele.  Bolo desať ráno a stretnúť sa máme tak za dvadsať minút.  Super tak to si švihnem.

Aj tak som nakoniec meškala.  Keď som dorazila konečne na kopec,  dotyčná osoba tam už stála.  Hneď mi došlo kto to je aj keď stál chrbtom. No bolo mi jasné, že tam nie je sám, s niekým sa rozprával.

Už som sa chcela otočiť na päte a odísť,  no všimol si ma a so širokým úsmevom prikráčal priamo ku mne.  Jemne sa mi dotkol ruky.  Jeho dotyk bol zvláštne chladivý až mnou myklo.  Okamžite som sa odtiahla.

"Si v poriadku?" Spýtal sa takmer hneď . Prekvapene som na neho pozrela.  Jemne sa mračil.  Radšej som o krok ustúpila. Konečne som mohla vidieť kto stál za ním. Bola to  tá blondína zo včera.  Na chvíľu som stratila dych,  prekvapila ma,  no hneď som sa pobrala na odchod.  S ňou tu nebudem už ani minútu.

"Hej, počkaj,  kam to ideš? " Schmatol ma za zápästie a otočil k sebe.  Tentoraz som ostala ja tá prekvapená. "To ani nechceš vedieť čo od teba chcem?" Sklamane sa mi zadíval do očí.

Netrápilo ma to ani najmenej no niečo ma nútilo ostať.  A teraz nehovorím o jeho ruke na mojom zápästí. 

"Dobre, hovor."  Rezignovane som vzdychla,  keď už som tu, tak prečo nie?

Vymotala som si ruku z jeho zovretia a strčila si ju do vrecka. 

"Ja som sa ti chcel len ospravedlniť." Usmial sa.  Zalapala som po dychu a takmer som stratila rovnováhu.  Nemo som tam stála a hľadela na neho s vypleštenými očami.

Nemohla som uveriť vlastným ušiam.  Teraz hovorí o tom čo mi spravil? Že ma vymenil za niekoho len na sex? Toto jedno prepáč nevyrieši a ešte ak si sem predviedol tú onú, neviem ako to milo povedať, ženu na intímne záležitosti.

"Na to si mal myslieť predtým, teraz sme tu nemuseli byť." Vyprskla som.  Nechcem sa o tom baviť  a hlavne nie teraz. 

"Lenže mňa to vážne mrzí." Zastonal. "Nechcem od teba aby sme boli neviem akí kamaráti,  len chcem aby si mi odpustila."
Prosebne mi hľadel do očí.

"Ja..." Neviem či mu dokážem odpustiť.  Bolí to,  aj keď som myslela, že je to za mnou.  "Mike,  ublížil si mi." Smrkla som, ani som si neuvedomila, že sa mi chce plakať. Radšej som sklonila svoj pohľad.

"Tess ja viem, ja len chcem odpustenie."

"Ja nemôžem. " Mike si povzdychol. Chytil ma za bradu a jemne mi nasmeroval tvár na tú jeho. Hľadala som mu priamo do očí, v ktorých sa mu zračilo zúfalstvo. 

"Prosím." Zastonal.  Ani som si nevšimla ako no v okamihu sekundy boli jeho pery na mojich. Šokovane som tam stála a nespolupracovala. Vnímala som ako blondína šokovane zhýkla a naštvane odkráčala. Vnímala som aj horúce slzy, ktoré mi stekali po lícach a pomaly sa strácali v bozku.  Jediné čo som nepostrehla bola láska. V tom bozku nebol žiaden cit.

"Mike prestaň." Odtisla som ho od seba. Pretrela som si oči opuchnuté od plaču.  Nepovedala som ani slovo, no myslím že pochopil.  Bol koniec.  Otočila som sa na päte a kráčala som preč.

Počula som ako kričí moje meno, no bolo to zvláštne, iné.  Akoby sa tie slová rozplývali vo vzduchu.  Všetko okolo mňa sa začalo točiť, mala som pocit že odpadávám. Nakoniec ma pohltila tma.

No trvala iba chvíľu.  Vystriedalo ju prudké svetlo a tichý hlas mojej mamy.

"Si v poriadku zlatíčko? " vystrašene sa spýtala.  Prikývla som a rozhliadla sa okolo seba.  Bola som opäť doma.

"Čo sa stalo?" Zamrmlala som rozospato.  Nevedela som ako som sa dostala späť domov.  Veď len pred chvíľou som bola von.
"A koľko je vlastne hodín? "  Ako dlho som bola mimo?

"Och zlatko je ráno." Prívetivo sa mi prihovorila. "Asi si mala zlý sen." Pohladila ma a vstala z postele. Tak už to dáva zmysel.  Bol  to len sen. Príliš reálny sen.  Ale zjavne som plakala aj v skutočnosti.

"Mimochodom na stole sú raňajky." Zakričala zpoza dvier a už jej nebolo. 

Pozviechala som sa z postele, a šuchtavo som sa pobrala dole.  Cestou som vynechala kúpeľňu, čo bola asi chyba, lebo keď som sa zjavila v kuchyni mali sme návštevu.  Teda vlastne chalanov, vrátane Mikea.  Nepatrne som zaspätkovala, no uhrala som to. Prešla som okolo nich, napustila si pohár s vodou a odišla do obývačky.

Až v odraze televíznej obrazovky som zbadala svoj zúfalo zničený výraz,  rozmazanú špirálu zo včera a pozostatky svojho života.  Bola som troska, a to len kvôli nemu.

Som tu a prekvapivo ešte žijem. Nová  čas mal vyjsť tento týždeň a akoby zázrakom sa to stalo.  Veď na Vianoce sa zázraky dejú.
Chcela som len aby ste vedeli, príbeh sa odohráva tesne pred letom, pretože v jednej časti nastal malý preklep, tak aby vás to nemýlilo. 

Áno, bol to len sen a neviem či by mu Tess vôbec niekedy odpustila. A Mike no, na jeho programe budú teraz asi štetky.

Ľudia Veselé Vianoce a nebojte sa do 24.12 ešte vidám nejakú tú časť.
Dúfam že sa to ako tak páčilo,  a gramatické chyby ma mrzia.

Cas