Z okna vidím jeho tieň.
Sleduje ma, nikdy cez deň.
Nočný pán je to.
Nikdy nie cez leto.
Modré oči svietia mu.
Prekrýva nimi všetku tmu.
Cíti moju prítomnosť.
Mám toho dosť.
Pripútal ma, neviem sa hýbať.
Nesmiem mu chýbať.
Nepúšťa ma, och, tie pocity.
Uväznil ma vo svojej moci tmy.
Horúčava ma zalieva.
Krv sa v žilách prelieva.
Cíti to aj on.
Ťahá ma to von.
Odolávam, hoci ťažko.
Vystúpi on zakrátko.
Vlasy havranie padajú
do jeho tváre, oči ma hypnotizujú.
Každým krokom chlad väčší.
Moje vnútro, môj rozum kričí.
Musím oči z jeho strhnúť.
A tak mu z moci uniknúť.
Nedovolí mi tak konať.
Nedokážem tú moc prekonať.
Na chvíľu sloboda.
No potom mi kožu tesákmi bodá.
