. : S K Y L E R : .
Alby zdúchol a Skyler osamela. Slnko už dávno zapadlo za horizont, no nej sa nechcelo spať. Sčasti za to mohla tá diera s jednou rozvrzanou stoličkou, v ktorej musela stráviť týždeň. A sčasti za to mohli jej splašené myšlienky. Už sa netočili okolo Labyrintu. Téma, ktorú jej hlava neustále nevedela spracovať, bola zložitejšia.
Takže prvá vec: Newt.
Jasné, nič nové pod slnkom. Newt bol pre ňu záhadou už od príchodu na Flek. Ukázal jej ako to tu funguje a čo všetko tu platí. Vyzeral ako fajn chalan, ale bol až príliš verný pravidlám.
Tak verný, že mi ich ani nepovedal, preletelo Skyler hlavou. Ale nikdy by jej nenapadlo, že sa po ňu vrhne do Labyrintu. Alebo že sa s Albym pobije len kvôli tomu, že sa to snažil pred ňou utajiť. Možno to robil kvôli iným chalanom. Možno len nechcel, aby si zo zástupcu ich šéfa robili srandu kvôli babe. A možno mal Alby pravdu. Čo ak sa do nej Newt... zabuchol?
Skyler si tresla čelo o stenu.
Prečo sa muselo stať práve toto! zmyslela si a pevne si zahryzla do pery. Nechcela si k nikomu viazať pevnejšie vzťahy a už určite nie také, aké mal na mysli Alby. Veď Newt a ona? To by nešlo dokopy. Brala ho ako... priateľa? Brata? Čo jej vlastne Newt bol? Chlapec, ktorý ju musel vytiahnuť zo smrteľného bludiska alebo ten čo ju musel ťahať zo záhonu s paradajkami?
Ozval sa ďalší úder do steny. Tentokrát ju však rozbolela hlava, no nie natoľko, aby to nezopakovala pri ďalšej myšlienke.
Tobias... Jediný chlapec, na ktorého mala pevnú spomienku. Reálnu spomienku, ktorá tvrdila, že oni dvaja sa naozaj poznajú. Že sa poznajú z minulého života a že vlastne kvôli nemu tu je. Pretože bola taká hlúpa, že si zničila život len jediným dotykom tela jej priateľa.
Skyler sa nechtami zaryla do steny a trikrát po sebe si obúchala hlavu o stenu. Hneď nato zastonala a zviezla sa k zemi. Po líci jej stiekla slza a hneď za ňou ďalšia.
Tretia myšlienka ju zabíjala a to doslova. Za týždeň sa stane bežcom...
Do čerta, prečo práve bežcom?! Prečo nie zahradníčkou alebo tou poondenou zdravotnou sestrou?! Prečo som sa proste nemohla zašiť niekam do kuchyne a krájať zemiaky?
Skyler to už nevydržala. Začala si vzlykať do dlaní a preklínať Minha aj so všetkými, čo sa vtedy prihlásili a spravili z nej bežca bez jej povolenia. Prisahala, že sa do Labyrintu nikdy nevráti. Ale čo teraz? Čo keď tam jednoducho musí ísť? Má znovu riskovať svoj život? Alebo má na vlastnej koži pocítiť, čo to ten Plačlivec je?
Tentoraz to nevydržala. Zvrieskla na plné hrdlo a znovu si treskla hlavu o stenu. V tej chvíli jej väzenie stmavlo úplne a ona sa zosypala na zem ako kôpka piesku.
. : N E W T : .
Newt sa vyšuchtal z Usadlosti a zlhboka si povzdychol.
Na Fleku vládol kľud. Chalani si hľadali svoje miestočko na spanie, zvieratá sa už uložili k spánku a v Krvíne konečne nastalo ticho. Všade vládol pokoj a kľud, tma akoby všetky problémy zahalila a odniesla ich ďaleko odtiaľto, ďaleko za Labyrint. Jediné svetlo široko ďaleko vychádzalo z okien ošetrovne, kde sa snažili tí dvaja pajáci oživiť nového zelenáča.
,,Myslel som, že si múdrejší, Newt."
Newt sa strhol a pozrel vedľa seba. Alby sa týčil kúsok od neho, ruky mal založené na prsiach a s kamenným pohľadom prechádzal z jednej hviezdy na druhú.
YOU ARE READING
The Missed Runner [TMR]
Fanfiction,,Neznášam slzy... Úplne zbytočný prejav slabosti," zavrčala a ruky zaťala v päste. Zaprisahala sa, že keď sa z toho poondeného Labyrintu dostane, postará sa o to, aby plakali tvorcovia, nie ona. ,,Slzy nie sú slabosť," namietol Newt a vytrhol zo ze...